Keď Tvoja ruka ustatá
pohladí všetky vnúčatá,
jej dotyk trochu ťažký
má v sebe veľa lásky.
Je nekonečne láskavá
tá Tvoja ruka vráskavá,
jej dotyk rany lieči
len tak, bez dlhých rečí.
Otvor tašku s mladosťou,
dozadu nech plynie čas.
Vítame Ťa s radosťou,
poď sa tešiť medzi nás.
Nech Ti úsmev na tvári
kvitne ako lúčny kvet,
ešte dlho užívaj
s nami tento krásny svet.
Keď na stôl položíš
čistučký obrus
vieme, že vždy máme
babičku dobrú.
Keď na stôl položíš
voňavé koláče,
každý sa od šťastia
do sladka rozplače:
Keď na stôl položíš
poháre, čašu,
za nič si nedáme
babičku našu.
Vieš ako chutí tvrdá práca,
vieš ako vonia pot.
Mladosť sa kdesi vzadu stráca
tak, ako sviečky knôt.
Dnes Tvoje ruky ťažké od práce
už majú právo na oddych.
Zostaň tu s nami babička
a nikdy od nás neodíď.
Ruže, čo Ti zdobia náruč,
iba láskou voňajú,
líca majú rozpálené,
Tvoje meno volajú.
Ruže, čo Ti zdobia náruč,
boli ráno od rosy.
Ak Ti na ne padnú slzy
nemusíš ich odprosiť.
Dnes si sa dožila
prekrásnej chvíle,
prešla si životom
predlhé míle.
Prešla si krajinou
bolesti, lásky,
dovoľ nám pohladiť
strieborné vlásky.
Neraz si zdolala
brody i rieky,
zostaň tu babička
na dlhé veky.