My sme mali iny problem,nie ze macky odisli.
Prvu,druhu,tretiu cicu nam pozabijali auta.Boli to taki najdusikovia,ale vypiplali sme ich od malinka,mali sme ich radi... Cez den sa motali okolo nas,ale v noci sa vybrali na potulky. Ked rano neprisli na ranajky, vedeli sme ze je zle. Ani jedna sa nedozila jedneho roka...
Najst svoho milacika zabiteho na ceste bolo hrozne,povedala som si, ze uz ziadnu macku radsej nechcem.
Ale dlho som nevydrzala,chybalo mi to male motadieko,co sa vecne hra na dvore a caka, kedy ho pohladkate.
Po case sme si priniesli domov dve male macicky.Chceli sme par,aby sa spolu zahrali,aby nevymyslali ,ked zostanu na dvore same.
Na plot od ulice sme dali zelenu tkaninu,aby sa zo zvedavosti nevybrali na ulicu. Von nevideli,iba poculi hluk aut,ten ich odstrasoval.
Predosle macky nam zomreli v noci, tak sme chceli tomu zabranit. Zo sopy mame schody na poval.Na vonkajsie dvere sme urobili male zatvaratelne dvierka.
Na poval sme im dali kosiky na spanie,mali tam dost miesta.
Cez den boli volne pustene,ale ked sa prisli vecer najest sme im otvor vzdy zatvorili,aby v noci nemohli ujst.
Zatvarali sme ich tak asi prve dva roky.
Dnes mame tri 4.rocne macicky.Dve macky,jeden kocur. Macky su stale na dvore,za plot nechodia,kocur ten sa rad zatula aj na par hodin,ale pride sa niekolkokrat denne domov ukazat.
Dnes uz mavaju dvierka stale otvorene,ale za svoj rajon povazuju poval a dvor.
Mozno sa to zatvaranie na noc zda drasticke,ale macky si zvykli,netulaju sa,su naviazane na svoj priestor,ale hlavne ziju