Zobúdzanie i zaspávanie, úsmev i plač, láskanie i hnev, novorodeniatko i dcéra v závoji pred oltárom, pohladenie i kŕč úsmevu, ráno i noc, šepot i krik, slová, čo vedia len dvaja a iný nik,
bozky, vášnivé, i hanblivé, tam, kde sú dvaja, tam je láska.
Rozochvenie tiel v mladosti, ukradnuté dotyky tiel, oči, v ktorých ťa spaľuje žiar, v ktorých ťa hladí neha, na tvári opustená peha, zabudnutá slza obáv, večný spaľovač tela, jeho plameň, i to je láska.
Obavy pri kolíske detí, horúčkou spaľované telíčka, či detský úsmev na líčkach, aj prvé krôčiky istoty, som to ja a si to ty i to je láska.
Roky sa s rokmi stretajú, vlasy nám obom belejú, na stole malá kytička, obrus, čo farbu má nevesty, ruky zovreté do pästí, i to je láska.
Zabudnuté slová, otvorená kniha života, moja túžba i moja clivota, pohľad do dávna mladosti, nájdené kľúče radostí, v poličkách čas je nájomník, škatuľky liekov, čo poznáš len ty a ja, sme obrazom rokov obaja, obavy o ráno, či bude opäť, aj to je láska.
Zabudnuté spomienky zviazané stuhou času, myšlienky na budúcnosť ? Kiež by aj zajtra boli spomienkami, medzi všetkými lesklými kamienkami hrejem si v dlani čas, nemusí mať len farbu krás, nemusí mať farbu našich očí, ja v ňom túžbu nášho veku zočím, aj to je láska.
Hlas sa mi trasie obavami, či zajtra budem, budeš, či tu bude s nami, nevadí mi žiadna v tvári vráska, viem, že aj to je láska.
Poruchy života, pozná ich každý, opraviť, polátať sa dá všetko, i čas, i radosť, i plač či bolesť, no nesmú mať veľké záplaty, láska nepozná opraty, láska nepozná bič a kliatby, láska sú dvaja pred i za dverami v ktorých žije láska...