Katy a R
Hlavne sa ty sama nestresuj! a to zlyhanie si nepripúšťaj, narobí to iba škodu : Ak aj má niekto autistické črty - to ešte neznamená, že je autista! naštuduj si viac o tom - a môžeš pozorovať jej prejavy. A hlavne sa jej venuj, koľko sa dá, nech cíti lásku a podporu äak by aj neopätovala)
So vzťahmi to môže byť ťažké - tak by som asi na to manželstvo až tak netlačila .
Môžeš sa poradiť aj s jej lekárom ...
Aj tebe ďakujem, Katy. Asi ako pre každú matku je to ťažké. Zamýšľam sa nad tým veľakrát, lebo mi to nejde do hlavy, že sme si nevšimli nič predtým.. avšak som si spomenula, že posledné možno aj roky, už síce s jej manželom vtedy chodili, začala novú prácu, začala byť neskutočne vyčerpaná. Stále sa utiahla, chcela byť sama, velakrát bola az príliš fokusovaná na jednu vec alebo tému, stalo sa že sa ani nie že zakoktala, ale uprostred vety doplietla písmená v slovách tak, že jej nebolo rozumieť, avšak stále sme to pripisovali tej únave a stresu z práce. Predsa len pred tým nikdy neúčtovala, snažila sa veľmi sa to naučiť (aj ja som preto začala tak amatérsky účtovať aspoň doma niečo, aby som jej vedela poradiť, ak by potrebovala a tak). Jej šéfku však poznám, aj tá sa mi sťažovala na ňu, že je stále mrzutá, veľakrát mala výbuchy hnevu ak od nej požadovali viac vecí naraz. Posledný pol rok veľa 'zabúdala'. Zabudla podať hlásenia, zabudla podať žiadosť k dotáciam na čas a podobne.. To sa jej pred tým nikdy nestávalo. Šéfka ju opísala ako zmätkárku. Tak odkedy mi zavolala s výsledkom prvého vyšetrenia, odvtedy študujem. Oprášil si aj manžel ruštinu, ja angličtinu a čítame všetko na internete. Príde mi zvláštne, že sa to objavilo, len teraz.