ahoj,
bývam na dedine od malinkého mala,keď som chodila do školy, tak mi samozrejme buchot, hukot, pleskot, kosenie a iné zvuky na dvoroch susedov, ako i na našom, od skorého rána vadili. Časom si na to človek zvykol. Začala som pracovať - a to na 12 hod. zmeny. Tiež mi to občas pilo nervy, ale keď je človek totálne vyšťavený po dlhej zmene a cestovaní domov, tak mu to je v podstate úplne jedno. Kúpili sme s drahým rodinný dom, v ktorom žijeme sami. Máme susedov - starších ľudí a dôchodcov všade okolo seba. Je samozrejmé, že im môže občas vadiť úplne všetko. A preto sa snažíme tiež prispôsobovať. Väčšinou mám tiež občas zábray voči práci v nedeľu. Takže, robím to diplomaticky. Keď započujem v niektorom dvore kosačku, okamžite vyťahujem tiež. Ľudia drahí, robím teraz od pondelka do piatka. Občas aj v soboty alebo nedele. Prídem domov o 15 tej, vyšťavená. Niekedy nedokážem urobiť už poobede nič. Niekedy mám super deň, že fŕkam až do neskorej noci (práce vnútri samozrejme - nekáľam drevo
. Keď nám k tomu ešte takto "krásne" cez poobedia prší, tak kedy asi mám kosiť ten prekliaty trávnik. No urobím si to vtedy, keď je akurát dobré počasie a keď mám čas!!! Je mi to už dosť šuma-fuk či je to zrovna nedeľa. A môžete sa na mňa jedovať koľko chcete! Keď má niekto čas rozmýšľať nad tým, ako ho kto a kedy ruší - asi nemá dosť práce u seba doma!!!
no a zážitok z dnešného rána: 4:25 a počujem zvuk krovinorezu niekde v susedstve!