Po prečítaní všetkých príspevkov ... hmm ! Netreba si pliesť daňový úrad so súkromným secondhandom, alebo kaviarňou. Ani byť sklamaní, že vás neobskakujú, ale odvrkujú. Už od vstupu je úplne jasné, že ste prišli riešiť nejaký svoj problém, alebo nebodaj ich problém ... čiže otravovať. Preto hneď z príchodu nasadzujú tichý vzdor, alebo protiútok. Oni už dávno prišli nato, že ak vás zdezorientujú a zblbnú, tak sa vás nadobro zbavia, alebo aspoň získajú čas. Prípadne vás presmerujú na iné oddelenie, či inú osobu a získajú 5 minút času na hľadanie nového obranného postavenia.
S daňovými úradníkmi netreba mať žiadne zľutovanie. Treba mať jasne sformulovaný problém, naštudované predpisy okolo problému a tvrdo sa dožadovať informácií aj riešení. Samozrejme, že nemožno žiadať úplne čokoľvek. Ak nie, v žiadnom prípade netreba urobiť ústupové gesto. Kto má sklony k distingvovnému ústupu ... len čo zacíti odpor, tak nech tam ani nechodí. Ak to situácia vyžaduje, treba sa úplnen nahlas aj rozčúliť, ale nestratiť pritom hlavu, iba nabrať guráž. Hlasné výroky ako ... som zhrozený z tohto úradu ... čakal som odbornú pomoc, ale našiel som iba prázdnotu ... toto je nejaké ústretové správanie k dańovníkovi ... to tu nikto nevie k tomuto nič poradiť ... a pod. musia byť súčasťou. V žiadnom prípade nie potom odísť. Treba im dať šancu, kým výrok spracujú a zorientujú sa. Smelo treba tvrdiť, že podľa vás oni postupujú zle, že váš postup je správny. Oni sú povinní vás presvedčiť, že sa mýlite, aj zdôvodniť prečo. Ak ste neporozumeli, tak sa netvárte, že rozumiete. Dívajte sa nechápavo a spracúvajte informáciu, klaďte doplňujúce otázky. Za nevedomosť a svoj omyl sa môžete spravodlivo hanbiť v škole, ale nie na daňovom úrade.
Pred vstupom do daňového úradu si treba preštudovať aspoň § 3 zákona o správe daní ... tam je stručne ustanovené právo daňovníka na informácie, aj povinnosť správcu dane spolupracovať pri riešení ... Hlasná otázka ... prečo sa tu nedodržuje zákon o správe daní ... zvykne vyvolať poriadnu paniku, merujúcu k doriešeniu vášho problému. Ak ani to nepomôže, zaberie aj otázka ... kto je prosím váš vedúci a kde sedí ? Ak je to beznádejné, tak treba sa na sekretariáte ohlásiť na sťažnosť k riaditeľovi, kým hnev a rozrušenie trvá. Ak vás prejde hnev, už nevyriešite nič. Ak po odchode z kancelárie zistíte, že vás vlastne nejako prekabátili, treba si na chodbe premyslieť, čo nebolo vyriešené a zaklopať znova. Aj zdôrazniť ... prepáčte, ale to, čo ste mi povedali nesedí, pozrime sa na to ešte raz ... Nie až na budúce, do kedy podľahnete ešte väčšej skepse ... hneď !