ErikaDP Ste-ve, hoci sa nechystám tento recept vyskúšať, lebo mám hrôzu pred spracovaním kysnuteho cesta, veľmi oceňujem formu akou bol napísaný Váš príspevok: potešenie nie len pre chuťové poháriky ale aj pre dušu ( tradície, zvyky, staré zabudnuté názvy, popis vzťahu k Východu ), ja ako stredoslovačka som sa dozvedela zas niečo nové. Bolo to pre mňa milé zastavenie vtomto blázinci ktorý máme v týchto dňoch.
Pani ErikaDP - ďakujem za uznanie, ktoré nemuselo byť. Vo Vašom krátkom príspevku som postrehol filozoficko-spisovateľský štýl a preto píšte aj naďalej do Porady - Spolu vieme viac. Miesto Vás sme piekli ten tzv. poplamenok my doma. Syn pekáva každé 3 dni tmavý celozrný chlieb na plechoch v plynovej rúre. Takže k tomu si pripravuje kysnuté cesto a požiadal som ho, aby ho urobil trochu viac a upiekol ten tzv.poplamenok. Nebol som pritom, ale si myslím, že urobil redšie cesto, ktoré sa mu viac na plechu roztiahlo a bolo tenké, po upečení veľmi vysušené a tvrdé. Pri druhom pečení chleba mu radila moja manželka a zároveň jeho mama. Cesto na plechu bolo už hrubšie - 2 až 2,5 cm a po 15 min. pečenia v plyn.rúre vznikol z toho pekný pekárenský výrobok. Chuťove po vychladnutí bol nie tmavý koláč, ale tmavý voňavý zákusok. Len keby mal kto takéto zákusky každý deň piecť.
Obchodníci už nevedia koľko majú za tmavé pekárenské výrobky pýtať.
V pôvodnej otázke Re: ako sa pečie poplanok bolo uvedené "východniari mi budú rozumieť" ja ale musím povedať, že si rozumieme všetci aj s nárečiami, ktorých je na Slovensku viac.Veď oni obohacujú našu spoločnú reč. K tomu "Východu" sa musím ešte k minulému príspevku vrátiť. Keď som napísal o veľmi peknom námestí v Michalovciach nezabudol som ani na pekné námestie v Bardejove, ktoré je naviac krásne aj z historického hľadiska. Na
Prešovčanoch a Košičanoch sa mi ľúbili tie ich prekáračky na koniarov a vraniarov, čo sa zvlášť využíva pri športových stretnutiach. Každá dedina a
mesto na Slovensku ma svoju historku o vzniku ich názvu. O Michalovciach
nám ju kedysi povedala jedna zdravotníčka z nemocnice, prezradím aj jej krsné meno, volala sa Betka, aby si niekto nemyslel, že som si to ja vymyslel. Údajne kedysi dávno, keď vznikla malá osada žil tam jeden Michal
a ten choval ovce a z toho vznikol názov tej osady Michalovce, ktorá hľa vyrástla na také pekné mesto. Nám všetkým dobre známa moderatórka Dobrého rána z TV Markíza Janka Hospodárová, ktorá vieme, že je z Michaloviec, možná, že je tej Betke príbzná. Michalovčania ak nepoznáte túto historku pousmejte sa. Odskočím mysľou na chvíľu na "Západ", aby som využil takúto analógiu historky vzniku názvu Mojmiroviec pri Nitre, ktorú som si ale vymyslel ja. Máme tam rodinu kde majú študentku gymnazistku, ktorej som hovoril historku vzniku názvu ich dediny, - že tam žil kedysi dávno jeden Slovienský panovník menom Mojmír a ten mal ovce a z toho, že vznikol názov ich dediny Mojmírovce. Študentka sa tiež pousmiala a nepovedala nič, vedela, že ju chcem klamať.
Do nášho "Východu" patria okrem veľkých území Šariša a Zemplína aj ďaľšie menšie územia - regióny taktiež s peknou prírodou a dobrými pohostinnými ľudmi. Všetky ich regióny sú veľmi dobre popísané vo viacerých publikáciach regiónov Slovenska a sú uvedené aj na internete.
Nabudúce napíšem tiež ako sa kedysi piekla "haruľa" zo zemiakového cesta
v chlebovej peci, tiež po plameni, alebo v zabudovanej rúre v murovanej
peci aj so železnou platňou na prípravu jedla.