Nikto z nás nemôže vedieť, čo je pre ktorého človeka dobré. Povedať mu krutú pravdu, alebo milosrdne klamať. Chorý človek dokáže zázraky, keď má aspoň maličkú nádej. A teraz ten vývoj ide míľovými krokmi dopredu takže nevieš čo bude o rok, dva, o mesiac, zajtra. A človek, ktorý má aspoň malinkatú nádej čaká radostnejšie na ten zajtrašok. Keby mne niekto povedal, že mi zostáva len mesiac života, určite sa nedožijem ani toho mesiaca, ale keď mi nasadia lieky aj keď vedia že nezaberajú, ale mne to nepovedia, možno na ich prekvapenie sa dožijem roka, možno dvoch a už to je úspech. ( a za tie dva roky sa môže nájsť nový účinný liek ). A budú to normálne dni bez trápenia, bez sĺz. Toť môj skromný názor.