Ono to je tak, že radšej nik nevystrčí nos z bytu, aj keď počujú hluk a lomoz, lebo je pre nich lepšie čušať a nestarať sa nedostať sa do prípadného vyšetrovania, či nebodaj sa boja o to, že by neskôr od niekoho dostali nakládačku. Všetci vieme, že potom keď dôjde na lámanie chleba - a treba to čo niekto pokazil opravárom zaplatiť, sa každý stavia na zadné s komentárom: a prečo by sme ro mali my calovať
Ale keby vyšli, napomenuli (aj videli) tých, čo rozbíjali, robili hluk možná, že by ani škoda nebola tak veľká. Ovšem na to treba nielen mať odvahu, ale aj vedieť zaujať slušný postoj, ovládať svoje emócie, znížiť hlasové decibely, lebo bez nadávok, vyhrážok, bez kriku, hádky, či nebodaj rukolapne sa to dá zvládnuť. A nerobiť si z vulgárnych narážok na Vašu osobu nič, verte mi, že ľahostajnosťou (aj napriek tomu, že Vaše vnútro je plné hnevu) vandalov či potrundžených nespratníkov takýmto postojom v tom momente zaskočíte.
Majkíí súhlasím s Tebou, že majú na tom všetci (aj zadávateľka) rovnaký podiel viny.
Je to najnovšia choroba človiečikov-vlastníkov bytov a volá sa " Nestaram sa to nie je u mňa"
A správca?(neobhajujem ho!) ale čo už zmôže on, keď nik nič nevidel, ako to mal prešetriť príslušný orgán "po funuse"? Akého vinníka nájsť, koho za to viniť, keď nik nevidel, iba počul?
Tvoju radu by mala poslúchnuť zadávateľka a obhájiť sa, že to naozaj vzniklo až potom čo oni dokončili úpravy.