Noro, nemôžem sa dostať pod tvoj komentár, tak odpoviem takto.
Ako príklad si vezmi známu rosničku Mirku Almássy. V rodnom liste má Miroslava.
Každý ju volá Mirka, už aj kvôli jej vzhľadu. Keby išlo o dvojmetrovú a neúsmevnú ženu, možno by tak oslovovaná nebola.
Neviem si domyslieť dôvod, prečo dieťa v šiestich rokoch odmieta oficiálne krstné meno. Ale prichádzam do styku s vyše 50r. krstenou Jankou, čiže zdrobneninou mena Jana, a mne samej to robí problém. Obchádzam to s Jani, občas sa pomýlim a poviem Jana, potom mi je to nepríjemné.
Na matrike je to dnes jednoduchšie ako pred 20 r., sú ústretovejší. Ak budú mať chuť, odklepnú ti čokokoľvek.
Ale hľaďte na záujmy dieťaťa v prvom rade vzhľadom na jej budúcnosť. Napr. v dospelosti sa bude predstavovať pri prijímacom pohovore ako Mirka, a nie Miroslava. Je tam závan detinskosti.
Ak si náhodou v reálnom živote Norbert, vyžadoval si od rodičov premenovanie na Nora?
Je to čisto na vás, na rodičoch, ale zvážte všetky pre a proti, aby sa jej to v budúcnosti nevypomstilo.
Keby ste jej chceli úplne zmeniť meno v tomto veku na úplne iné, už by to mohlo zasiahnuť jej psychiku.
Ale ak sa s Miroslavou nevie stotožniť, tak asi ustúpite.
Ešte taká malá pozn., Miroslava a Mirka majú rozdielnu hodnotu. Ale to by vám poradil naozaj odborník a podal komplexný výklad.
Ale meno ho najviac trápi.