Žiadne tresty ako výchovné prostriedky neuznávam.
Prostredie v ktorom sa jedinec pohybuje ho formuje. Nadovšetko to platí už u malinkatého dieťaťa, samozrejme aj na dospelého človeka to platí.
Už malé dieťa, ešte ani nevie nič povedať, ale jeho úsmevný prejav a pohodlie s matkou, toho mu veľa napovie. Cíti, že sa nachádza v bezpečí a je všetko v naprostom poriadku.. Ešte ke´d je maličké, ani nevie chodiť, už vie na jednoduchých veciach rozoznať, čo je tzv dobré a čo zlé. Napr vyhadzovanie hrncov z kredenca, pozerá na mamu ako bude pohľadom naňho reagovať. Štvornožky sa plazí ku kvetináču, aby sa dostalo k hline, už sa začne obzerať na prítomných v izbe, ako pohľadom reagujú na jeho snahy baviť sa s kvetináčom s hlinou a potrhať kvet., ktorý je na podlahe. Ako dieťa rastie ešte väčšmi vníma všetko dianie, pozoruje a sleduje správanie sa rodičov, starších súrodencov atď, a ich aj napodobňuje, odkukáva od nich určité ich zaužívané momenty. A naviac k výchove dieťaťa pomôže slušné a príkladné správanie sa rodičov. Ale, to si vyžaduje skutočne sústavné staranie sa oboch rodičov o svoje deťúrence od útleho detstva, z ktorých vyrastú slušní a zodpovední ľudia, bez toho, aby ich rodičia niekedy pri výchove trestali, či už udreli po zadku, zvýšili hlas, atď. Po tzv podobrotky sa dá omnoho lepšie komunikovať a dosiahnuť dobro, ako udrieť "palicou", alebo dať "zaucho". Tým sa dieťa traumatizuje a k ničomu dobrému to nevedie.
Žiadne tresty pri výchove detí neuznávam. S deťmi treba opatrne pekne jednať, sú to veľmi citlivé bytosti, majú svoj detský svet, takže im treba v prvom rade vysvetľovať, porozumieť a nie trestať.