Moja dcéra chodila na osemročné gymnázium so zameraním na AJ. Ale rozhodla sa študovať francúzsky jazyk, o ktorom nemala ani tušenia. Išla v kvarte na prijímacie skúškyna päťročné gymnázium, prijali ju, gympel vyplnil výstupné tlačivá a bolo to. Ale celému prestupu predchádzala návšteva na predmetnej škole, rozhovor s riaditeľom, ktorý záujem o ňu prejavil. Na prvotnom gympli neboli nadšení, ale nedalo sa nič robiť, lebo sme s riaditeľom študovali zákon, a tam bolo uvedené, že prestup z kvarty je možný.
Ja by som určite volila konzultáciu s riaditeľom školy, kde chce prestúpiť. Vieš, ono sa dá všetko ak sa chce. A nehanbila by som sa povedať pravdu. K staršej dcére v tercii pribudol spolužiak, ktorého vylúčili už 2 x z gympla. Bol to veľmi problémový žiak, agresívny, ale čo ma prekvapovalo, že občas na hodine prestal písať, písal iba haky-baky, odovzdal písomku s nezrozumiteľným textom. Všetci rodičia na rodičovskom rozhodli, že ho treba tretí krát vylúčiť zo školy. Mala som info od dcéry, že chalanisko sa nechce na telesnej vyzliecť, lebo má strašné modriny. Tatko ho mlátil za prospech a známky. Predniesla som tento problém na rodičovskom a navrhla, aby sme mu pomohli, veď ako sa môže brániť takéto dieťa. To ste mali vidieť tú melu, čo sa rozpútala voči mne. Nikto si ma nezastal, všetkým bolo jedno, čo sa s chlapcom deje. Navrhla som, aby keď bude zase domlátený, triedna zavolala školskej lekárke( s tou som to vybavila), aby všetci prišli na prehliadku a ona by bola vyvodila dôsledky.Bojovala som ako lev, lebo mi niečo na tom všetkom nesedelo. No rodičia iba vylúčiť a vylúčiť. A v septime zomrel na nezistený nádor na mozgu, ktorý vysvetľoval všetko, agresivitu, haky -baky na písomke......Asi som bola jediná, čo sa mohla potom kedykoľvek všetkým pozrieť rovno do očí, aj jeho rodičom. Preto si myslím, že hanba z dôvodov na prestup musí ísť bokom a zadieťa treba bojovať.