Ahoj Marcela,
díky za odpoveď, pýtala si sa prečo lekári nezistili takú závažnú vadu dieťaťu.
pokúsim sa to jednoducho vysvetliť:
Keď má matka menej ako 35 rokov, nerobí sa amniocentáza - vyšetrenie z plodovej vody, pokiaľ na to nie je závažný dôvod, ten je v tom prípade ak sa v rodine narodilo už postihnuté dieťa, ak vyšiel pozitívny AFP test - hormonálne vyšetrenie v krvi, alebo nie sú dobré výsledky zo sona.
Ja som nespĺňala z toho nič, takže všetko nasvedčovalo, že dieťa je v poriadku. Keby sa urobila amniocentéza, tak tam by sa to potvrdilo. Ak by som bola ešte niekedy v budúcnosti tehotná, tak by mi toto vyšetrenie už museli urobiť bez toho či mám alebo nemám viac ako 35 rokov. Iróniou osudu je však to, že keď som bola tehotná prvý krát tak mi vyšiel AFP test pozitívny a chceli mi prerušiť tehotenstvo s tým, že dieťa sa narodí geneticky postihnuté, dieťa sa narodilo geneticky zdravé, kdežto pri druhom tehotenstve bol test negatívny a dieťa sa narodilo geneticky choré, dokonca už ani vyšetrenie z plodovej vody nie je 100%, toto vyšetrenie sa robí najneskôr v 4 mesiaci gravidity, takže ak výsledky budú negatívne, môžu to lekári zaručiť žene len do 4 mesiaca, ale že nenastanú už potom žiadne genetické komplikácie nemôže žiadny lekár vylúčiť. To znamená, že mne nikto nezaručí aj keď by mi spravili amniocentézu, že bude všetko celé tehotenstvo O.K. a dieťa bude zdravé ako repa, či už telesne, duševne, geneticky. Ešte som nezabudla na to trápenie, z druhého pôrodu a odhodlať sa na ďalšie dieťa chce určitý čas a hlavne psychickú pohodu. Našťastie mám ešte 5 ročného syna, veľmi hyperaktívného, ktorý mi dáva poriadne zabrať, ale hlavne, že je zdravý aj keď si mnohí myslia pre jeho hyperaktivitu, že je nedisciplinovaný, to, že je taký je vplyvom prvého tehotenstva, ktoré tiež prebiehalo dosť komplikovane, bola som na rizikovom, stále som odpadávala, lapala po dychu, nebola to vtedy ešte panická porucha, ale cievne kolapsy. To druhé tehotenstvo ma už úplne dorazilo a z tohoto všetkého som dostala "nádherný darček" diagnózu Panická Porucha.
Dobre je ako Ty píšeš mať chápavého partnera, ktorý Ťa pochopí, keď Ti je zle a do ničoho sa Ti nechce ani do sexu. To je ozajstná výhra v živote, lebo nie každý je taký. Ja mávam tiež také obdobia aké opisuješ aj Ty, niekedy je mi super ani neviem, že som chorá a niekedy je mi fakt strašne doslova na odpadnutie, vtedy by som najradšej utiekla, nikoho nevidela len lažala a spala.
Lenže nie vždy sa to dá, keď máš malé dieťa, ktoré Ťa stále potrebuje.
Kým som sa nezaregistrovala na tejto stránke, netušila som koľko ľudí má takéto problémy. Som rada, že si môžem s Tebou takto pokecať a podeliť sa s Tebou o tieto problémy. Môžem vedieť ak to nie je tajné, koľko máš rokov?
Ešte raz dík za odpoveď a Teším sa na ďalšie maily od Teba. Avril