Keď pracujete, ako sama tvrdíte v oblasti BOZP „nejaký ten pátek“ tak predpokladám, že ste pracovali i za éry zákona 174/1968 Zb., stretli ste sa i s inšpektormi štátneho odborného dozoru a možno, že i pri šetrení smrteľných, alebo ťažkých pracovných úrazov. Takže je čo porovnávať. Podľa môjho názoru úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci oproti minulosti ide parabolicky dole. Toho svedkom je i prípad, ktorý odznel v relácii OBČAN ZA DVERAMI 28.2.2016. To v skutočnosti Inšpektorát práce na šetrenie úrazu a na zistenie porušených bezpečnostných predpisov nemá kvalifikovanejších odborníkov? Na čo sú potom?, na čo je zákonom stanovené, že vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví?, len kvôli tomu, aby povedali, že nezistili žiadne porušenia predpisov, i keď je zjavné, že brána bola dlhšiu dobu poškodená, a tak dospeli k záveru, že zamestnanec si mal byť vedomý toho, že si môže spôsobiť úraz. Takýto výkon zo strany inšpekcie práce si zaslúži minimálne, mimoriadne ocenenie. Nebolo by podstatne vhodnejšie, aby takýto inšpektori práce radšej ani do práce nechodili, brali mzdu, ale aspoň druhým by svojou „odbornosťou“ neškodili, lebo tak, ako sa správne uvádza v stanovisku willma sa postihnutý musí domáhať svojich práv súdnou cestou napriek tomu, že existuje na tento účel štátom platený štátny orgán. No nie je to hanba?