Peniaze môžeš poslať mame na účet pred podpisom zmluvy a napísať tam "dar mame". Mama sa tak stane výlučnou vlastníčkou peňazí a môže si kúpiť si nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva (nie do BSM). Rozhodujúca je vôľa darcu. Ak nechceš, aby peniaze vložila do domácnosti, môžeš napísať "dar mame na kúpu nehnuteľnosti", čo sa bude brať ako príkaz (bezodplatnosť zostane zachovaná).
Áno, aj vyhlásenie manžela, ktorý nenadobúda nehnuteľnosť do BSM buď v samotnom obsahu zmluvy, alebo ako príloha k návrhu na vklad je postačujúce na to, aby jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. pozri odpoveď správy katastra
http://www.skgeodesy.sk/files/sloven.../kb_2_2014.pdf
Kúpna zmluva v prospech tretej osoby (§50 OZ) by bola vlastne vlastne dar mame, len ju ušetríš od vybavovania kúpy. Takáto zmluva musí byť uzavretá písomne ako to predpisuje darovanie nehnuteľnosti. Zmluva v prospech tretej osoby nepredstavuje samostatný typ zmluvy, ale je určitou obmenou iných zmluvných typov v ôsmej časti OZ, kde je aj darovacia zmluva. Ty ako dlžník (prominent) uzavrieš zmluvu s veriteľom (promisar) v prospech tretej osoby (tertius) mamy. Mama nadobudne vlastníctvo, ak so zmluvou prejaví súhlas.
Pre úplnosť v diskusii - § 143 OZ nie je kogentné ustanovenie ale zásadové. Ak by išlo o kogentnosť, nebol by právny úkon vybavovania spoločných vecí relatívne neplatný podľa § 40a ale absolútne neplatný podľa § 39. Vlastníctvo sa podľa § 132 nadobúda aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, vždy treba pozerať na obsah právneho úkonu a vôľu účastníkov. Okrem tohto môžem napr. uviesť, že družstevný byt sa prevádza len do vlastníctva družstevníka, hoci manžel nedružstevník je spoločným nájomcom. Aj tu však môžu prejaviť obaja vôľu a nadobudnúť vlastníctvo do BSM.