Takže k spravokoreneniu. Ospravedlňujem sa že sa bude jednať o dlhší text a tak to niekto možno nezvládne celé prečítať a asi ani pochopiť!
Je tu však aspoň šanca na objektívnejšie zhodnotenie a zároveň vysvetlenie prečo a nie iba jednofarebné odmietnutie alebo naopak nadšené prijatie... Problematika nie je totiž celkom jednoznačná.
V poslednej dobe sa s tým stretávam. Väčšina ľudí ktorý propagujú spravokorenenie nie sú ovocinármi nemajú väčšinou ani žiadne skúsenosti a vedomosti o ovocných stromoch. Sú to nadšenci, ktorí získali nejaké informácie a vyložili si ich po svojom a ďalej to odovzdávajú ako napríklad "svedkovia jehovovi" šíria ďalej svoju ničím nepodloženú vieru, že spravokorenenie je dobré a treba ho ďalej propagovať. Nemajú však žiadne vedecké ani logické dôvody je to jednoducho len viera ako keď niekto odmieta infúziu aj za cenu toho že mu inak hrozí smrť ale jemu to viera zakazuje. Naučil som sa o veciach viery nediskutovať. Veriaceho totiž nepresvedčíte žiadnymi argumentami. On nepotrebuje dôkazy. Píšem to však pre tých, ktorí možno nie sú celkom doma v tejto problematike, ale majú zato otvorenú myseľ a chcú chápať zmysel toho čo sa snažím vysvetliť.
Tak teraz som asi niektorých ľudí definitívne urazil ale neprepíšem to. Ospravedlňujem sa ak sa to niekoho dotklo. Napríklad o tom mladom pánovi na videu som už niečo počul a iste to myslí dobre. Otázka je ako staré sú jeho skúsenosti a či objektívne sleduje svoje pokusy. Rád sa nechám presvedčiť ak niekto predloží argumenty a dôkazy a potom možno začnem tiež spravokoreňovať. Zatiaľ som po vlastných 25 ročných skúsenostiach skeptický, nie však úplne odmietavý.
Pozor v žiadnom prípade nechcem osočovať. Veď každý z nás je na niečo špecialista. Nemôže každý vedieť všetko. Ja proti veriacim ľuďom ktorý propagujú spravokorenenie nič nemám. Snažím sa len o objektívny pohľad.
Jednoducho sú ľudia ktorí keď napríklad ochorejú, tak vyhľadajú bylinkára, šamana, či kúpia si aspoň nejaký prípravok takzvanej alternatívnej medicíny napríklad "homeopatikum" a veria, že im to účinne pomôže. Nevedia čo to je ani nechcú vedieť podrobnosti vzniku daného lieku jeho účinné látky ak teda vôbec nejaké sú. Nerozmejú tomu čo je to blacebo efekt. Vraví sa že viera uzdravuje. (aj naša lekárka sa volá Viera, tam by to mohlo aj sedieť, je to vhodné meno pre lekárku
) Príroda je mocná a liečená chrípka trvá týždeň a neliečená 7 dní...
Tým som ale chcel propagovať naše zdravotníctvo. Pokiaľ človek len trocha môže, je lepšie do nemocnice neisť mám s tým svoje negatívne skúsenosti, ale to je iná téma.
Takže najprv aké sú možnosti pre ktorýkoľvek strom.
1. Semenáč. Znamená to, že stromček vyrástol zo semienka. Je to "generatívne" množenie prirodzené pre naše ovocné stromy. Nikto nevie aké bude mať vlastnosti. Možno bude rásť bujne, možno naopak pomaly. Možno bude mať pekné plody, možno nie. Možno bude odolný možno však práve naopak chúlostivý. No jednoducho nevieme čo z neho vyrastie. Už naši prastarí rodiča preto takéto semenáče očkovali či štepili osvedčenými odrodami a tak získavali ovocie požadovanej kvality a chuti.
Vo všeobecnosti až na výnimky sa často semenáče vyznačujú bujným, rastom, trvá viac rokov, často až dvojnásobne dlhšie, pokiaľ zarodia. Majú často kolovitý hlboký koreň a najčastejšie bujný rast a bývajú často dlhoveké.
Ak chceme mať vitálny bujne rastúci veľký strom s hlbokými koreňmi tak použijeme semenáč ako podpník. Je predpoklad, že nás všetkých prežije.
Skoro všetky odrody vznikli pôvodne ako semenáč a ďalej boli množené vrúbľovaním, štepením a očkovaním.
Ktorýkoľvek strom na podpníku semenáči nikdy nepresádzanom s dobrou afinitou sa najviac blíži prirodzenému stavu danej odrody. Chápem ak niekto vyžaduje aby podpníkom bol semenáč odrody, ktorá sa naň má naštepiť, je tam dobrá afinita a optimálny rast. Nečudoval by som sa preto, keby práve "týmto smerom šli" zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov.
Vegetatívne zakoreňovaný podpník, znamená že konárik zo stromu sa ohne až pod zem a zakorení, alebo sa nastrihajú rezky a s podporou niektorého zo stimulátorov zakorenia...
Aj "spravokorenenie" je vlastne takéto zakorenenie, najviac podobné "potápaniu".
Vegetatívne množenie podnoží na ktoré sa potom štepí ušľachtilá odroda má viacero výhod. O tom prečo nepestovať plánky sa zmieňovať nebudem, niekde som to tu už myslím písal, ak nie, tak to môžem napísať ak to niekoho zaujíma, bol by to však znova dlhší text.
Je prekvapivé, že zástancovia "najprirodzenejšieho" rastu stromov si vybrali práve vegetatívne množenie ktoré sa bežne v prírode vôbec nevyskytuje...
Pripisujem to čiastočne neznalosti a čiastočne nechuti k niečomu tak zložitému ako je štepenie...
Teraz k tomu prečo by mohlo byť pre niekoho výhodné niektorú odrodu spravokoreniť. Predpokladám že približne v 90% prípadov to bude znamenať bujnejší rast, pretože viac ako 90% stromčekov predávaných bežne u nás sú na slabo rastúcom podpníku. V praxi to znamená, že tieto stromky ktoré sú spravokorenené budú rásť najčastejšie oveľa bujnejšie než na slabo rastúcom podpníku. Pri jabloniach najčastejšom našom ovocnom strome je to podpník M9 (čo je mimochodom tiež jabloň a nie iný druh, skutočne jabloň sa štepí len na jabloň a nie na iný druh...) Samozrejme môže to byť aj inak, možno je odroda ktorú spravokoreňujete slaborastúcou alebo strednebujne rastúcou... Takže pri spravokorenení vlastne neviete do čoho idete s istotou... Jednoduchšie je ak chcete aby vám stromček rástol bujne kúpiť ho na naštepený na bujne rastúcom podpníku pri jabloniach je to napríklad M106 alebo M22 či podobne, tiež samozrejme jabloň... Vtedy viete, že bude naozaj bujne rastúca. Samozrejme u iných ovocných druhov je to vždy iné...
Napríklad pri Morušiach čiernych (Morus nigra) tiež odporúčam spravokoreňovať... ale to by zas bolo na dlhšie...
Vo všeobecnosti na spravokoreňovaní v zásade nie je nič zlé ale ani dobré.
Výhodu to nemá. U každej odrody to samozrejme znamená niečo iné.
Čo, to by dokázal len pokus. Porovnanie rodivosti danej odrody na rôznych podpníkoch a aj po spravokorenení. U každej odrody by to iste bolo inak a to ešte musíme brať ohľad na podmienky v akých by tieto pokusné stromy rástli. V akej nadmorskej výške, polohe, mikroklimatických podmienkach, spone v sade a tak podobne...
Pri jabloniach to ide dobre. Viem si to predstaviť aj pri niektorých iných druhoch pri niektorých, najmä kvôstkovinách to ale pôjde ťažšie. Tiež pri odrodách na bujne rastúcom podpníku, pričom tieto samotné odrody sú slabšie rastúce to dobre nepôjde, pretože strom si vždy vyberá tie korene, ktoré sú pre neho lepšie - teda bujnejšie. Ak jeho vlastné korene rastú horšie, znamená to, že strom nebude "chcieť" spravokoreniť... Pri suchých stanovištiach bude strom aj po rokoch spravokoreňovať ťažko pri naopak vlhkých bude mať sklon namŕzať pri silnejších mrazoch na potopenej časti pri povrchu pôdy...
Správnejšie by bolo rozhodnúť sa ako bujne má strom u vás rásť a podľa toho zvoliť podpník. Málo kto má priestor a čas robiť pokusy so spravokorenením pričom nevie dopredu výsledok na skúšanej odrode ako sa bude po spravokorenení správať. Navyše okrem jabloní, ostatné druhy spravokoreňujú ťažšie a niektoré vyslovene ťažko až po mnohých rokoch, alebo dokonca vôbec. Tak napríklad takú oskorušu nespravokoreníte vôbec. Hrušky tiež nepôjdu ľahko podobne ako kvostkoviny... Veľmi dobre idú dule, niektoré jarabiny, ríbezle, egreše, moruše, tam by to aj mohlo mať význam.
Tiež pozor pri viniči, znova sa šíri filoxéra najmä v teplejších oblastiach, takže spravokoreňovť môžete len "samoroďáky" odrody prekrížené s odolným americkým viničom.
Ak však chcete robiť pokusy, potom prečo nie, možno objavíte Ameriku, dajte vedieť po 10 rokoch ako to u vás vypadá... ktoré odrody ako reagujú. Odporúčam na pokusy nové rezistentné odrody najmä u jabloní...
Ak nemáte radi rez, potom možno odrody príbuzné s Rubínom, rodiace na koncoch letorastov, tam sa nič nestane, ak nebudete rezať vôbec. Maximálne letný rez na skrátenie letorastov aby koruna tak nevyholovala.