Ak mal v roku 2013 narok na 25 dni dovolenky, ma narok na preplatenie 5 dni, zvysnych 9 dni mu prepadne.
Ale preplatenie az v januari 2015, nie v decembri 2014, vtedy ju este mohol cerpat.
Hned prva otazka a k nej odpoved:
http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-k...m-poradcom.htm
K odseku 2
V odseku 2 je obsiahnuté zákonné obmedzenie pri poskytovaní náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Platí, že za minimálnu ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov nesmie zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. S cieľom zachovania a plnenia primárneho a najdôležitejšieho účelu dovolenky, a to regenerácie pracovnej sily, ZP umožňuje poskytnutie náhrady mzdy za dovolenku v trvaní štyroch týždňov len v prípade skončenia pracovného pomeru. Odsek 2 upravuje náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, na rozdiel od odseku 1, ktorý upravuje náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku, t. j. za dobu čerpania dovolenky.
Náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť len do úrovne základnej výmery dovolenky v trvaní štyroch týždňov. Túto časť dovolenky nemožno zo strany zamestnávateľa preplatiť, t. j. poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, okrem prípadu skončenia pracovného pomeru.
Zákonom č. 348/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 9. 2007 zaviedla povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, ktorý si nevyčerpal dovolenku presahujúcu štyri týždne, náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku aj v iných prípadoch, ako je skončenie pracovného pomeru, ak nebola táto dovolenka poskytnutá zamestnancovi do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Modifikovaná právna úprava ods. 2 (po novelizácii zákonom č. 348/2007 Z. z.) na základe uvedeného ako výnimku z pravidla určuje, že za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, pretože zamestnávateľ mu nástup na ňu neurčil, mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zámerom tejto konkrétnej zmeny obsiahnutej v úplne novom znení § 116 ods. 2 a 3 ZP je umožnenie poskytnutia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v intenciách čl. 7 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, podľa ktorého má každý zamestnanec nárok na minimálnu platenú ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov, pričom namiesto tejto dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.
Zo znenia odseku 2 rezultuje záver, že za dovolenku zamestnanca, ktorá je nad rámec základnej výmery dovolenky, možno za podmienok určených v tomto ustanovení poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.