V princípe Zákonník práce nezakazuje, aby zmluvné strany mali medzi sebou aj dve pracovné zmluvy - podmienka je stanovená v § 50 ZP. Či sa pracovný čas počíta na zmluvu alebo na zamestnávateľa je už komplikovanejšia otázka. To, že to nie je priamo v zákone niektorých zvádza, že zamestnanec môže pracovať u jedného zamestnávateľa aj 40h a 40h. Faktom však je, že či je takýto úkon v súlade so zákonom alebo zákon obchádza vyplýva z § 39 OZ. A ja osobne si myslím, že je to obchádzanie zákona. Navyše § 85 ZP aj celá regulácia pracovného času je riešenia nielen v Ústave SR ale aj v práve EÚ - smernica 2003/88/ES. A ako vnímam interpretáciu tejto smernice aj Súdnym dvorom EÚ /ide inak o smernicu BOZP/, nemyslím si, že by pred ním obstál výklad, že ak sú dve zmluvy u jedného zamestnávateľa a zamestnanec spolu pracuje 80 hodín, že je to Ok. Ale to je môj názor.
Plus máme aj nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-585/19 týkajúce sa odpočinku:
Článok 2 bod 1 a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa majú vykladať v tom zmysle, že ak pracovník uzavrel s tým istým zamestnávateľom viaceré pracovné zmluvy, minimálny denný odpočinok, ktorý je stanovený v tomto článku 3, sa uplatňuje na všetky tieto zmluvy ako celok a nie na každú z týchto zmlúv samostatne.
Naposledy upravil Jozef Toman : 13.04.21 at 11:08