Rasek Dna 26.5.2011.na odporučenie obvodného doktora sme dali babku 82 ročnú do nemocnice Liptovsky Mikuláš na interne oddelenie predtým bola v nemocnici v Trenčíne kde sa o nu vzorovo starali ako ošetrovatelia sestry doktori a cely personál.Ešte dodám že sme hu mohli navštevovať kedy sa nám zachcelo aj ked neboli návštevne hodiny. Pri odchode nám všetko vysvetli nakoľko po operácii jej dali vyvoď,a to je nie žiadna sranda kto to nezažil tak mu to v rodine neprajem.Včera sme boli za nou bola v pohode aj sa usmiala len sa sťažovala že jej nechcú dat na izbu nádobu na močenie lebo že to smrdí,ošetrovateľ že jej sype do polievky sol že ma umazanu postel atď:dnes rano zazvonil telefón že nám babka spadla a zlomila si nohu v krčku práve že hu operujú--z mojej strany si myslím že starostlivosť o pacienta v LM je mizerná a ked tam dáte chodiaceho pacienta donesú vám ho domov na lehatku pripadne v t...e bol som sa stažovať u riaditeľa riaditeľ obyčajných smrteľníkov nemôže prijimat tak nás poslali ku zapisovatelke kým sme tam sedeli zazvonil telefón z interného pravdepodobne chceli upozorniť zapisovatelku boli sme tam ale prú.Mam pravo stažovať sa aj na vyšich miestach .
R.
Ked babka spadla, urcite ste nahnevani, ze sa jej to stalo v nemocnici, ze na nu nedali pozor.
Keby ste nasli babku napr. priviazanu o postel,kvoli jej bezpecnosti, aby neutekala z postele, tiez by ste boli nahnevani...
Ale personal nema iba jedneho pacienta pod dozorom, pri kazdom sa neustale stat neda...
Tym si nechcem zastavat personal,ale som si spomenula na jednu prihodu...
Nasho dedka takmer 80 rocneho vzali v akutnom stave do nemocnice na operaciu.
Prvy tyzden prebiehal normalne, nic zvlastne sa nestalo, dedko sa zotavoval po operacii,bol este velmi slaby.
Po vyse tyzdni sme prisli na navstevu a zostali sme v soku! Nas dedko mal obe ruky priviazane facom k posteli.
Hned sme nabehli za primarom a ziadali vysvetlenie. primar nam povedal, ze museli dedka priviazat,lebo sa bali ze ujde /chodit este nemal dovolene/ a ze bol zly na sesticky, ze ich capal po rukach,ked ho chceli nakrmit, vypluval jedlo, ze bol protivny...
Boli sme riadne nahnevani, hovorili sme , ze to nie je pravda, ze dedko je dobracisko od kosti, ktory by neublizil ani muche, ze nikdy na nikoho nezvysil ani len hlas, nie to, ze by niekoho udrel!
Dedka sme na vlastnu zodpovednost vzali domov,krmili lyzickami, mixovali este aj polievky, ucili sme ho po krockoch znovu chodit.
Po par mesiacoch, ked uz dedko bol v poriadku,nejako prisla do reci aj ta nemocnica a tie ich praktiky.
A cuduj sa svete! Nas dedko sa nam so sklonenou hlavou priznal, ze doktor nam vtedy hovoril pravdu, ze naozaj vypluval jedlo, capal sestricky po rukach a bol protivny...
a ze sa im necuduje, ze ho priviazali k posteli.
Na nasu otazku preco sa tak spraval,nam odpovedal ako male decko: "pytal som sa domov, nechceli ma pustit, stale hovorili,ze este nie. Tak som si myslel, ze ked budem zly, tak ma sami vyhodia a pojdem domov..."