Dobrý deň, ja by som chcela len toľko , že v našom obytnom dome je to presne rovnaké ako u vás. Zo 16 rodín je 10 rodín dôchodcov, 5 rodín vo veku 50 rokov a moja rodina je tu najmladšia. čokoľvek sme urobili (za účelom zveľadenia vchodu a okolia, napr. sme na vlastné náklady zreparovali starú lavičku, namaľovali, ešte sme ju aj poistili retiazkou na zámok proti krádeži, omaľovali sme si schodište a mnoho iných vecí), namiesto slovíčka ďakujem alebo gesta uznania, sme sa dožili opovrhnutia a odsudzovania u susedov (vraj oni tak žili 30 rokov a dobre bolo) - ale nie u všetkých. A keby ste mi chceli položiť otázku prečo sme to financovali z vlastného vrecka? Pretože vraj vo fonde neboli financie, ale my sme si to radšej samy zaplatili ako sa mám pozerať na fľaky po stenách, ktoré ich zdobili 5 rokov (ako suseda topila) a po pravde, veľmi som sa hanbila, keď mi prišla nejaká návšteva. Jedno som už zistila, nováčik sa ťažko prebíja a zvlášť medzi dôchodcami, ktorí idú slepo za svojím vodcom. Tiež by som ich nechala "naraziť" a možno sa spamätajú, ale mňa skutočne štve, že vďaka ich bojazlivosti presadiť si vlastný názor a hlúpemu pritakávaniu čomukoľvek čo povie napr. predseda - narazím aj ja. A keď sa na niečo opýtam, čo mi skutočne nie je jasné (a verím tomu, že nie som sama), okamžite dostanem vyhýbavú odpoveď, ktorá s témou ani nesúvisí . aj takto sa asi žije a mám pocit, čím menšie mesto - tým je to horšie ...