Podľa § 85 ods. 1 ZP je pracovným časom čas, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Ak aj zamestnanec bol na pracovnej ceste počas sviatku, ale nepracoval, nemá nárok na mzdu, ale na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, lebo mzda mu ušla z dôvodu sviatku. Ak pracoval počas tohto dňa, má nárok na mzdu a aspoň 50% príplatok za prácu vo sviatok, prípadne sa môže dohodnúť na poskytnutí náhradého voľna do troch mesiacov od mesiaca, kedy odpracoval tento sviatok. Mzda a zvýhodnenie sa poskytuje za odpracované hodiny - nie za celých 24 hodín!!!
Čo sa týka cestovných náhrad, na tie má zamestnanec nárok aj vtedy, ak mu nevznikol nárok na mzdu, lebo pracovná cesta stále trvá. Cestovné náhrady (stravné) sa poskytujú na vyrovnanie rozdielu medzi cenami stravy u nás a v zahraničí.
Pozri ešte § 37 zákona o cest. náhradách - čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh sa na účely zákona o cest.náhradách považuje za výkon práce.
Ak by sa jednalo o vodiča, naňho sa vzťahuje osobitný predpis - o pracovnom čase v doprave, ktorý rieši, ktorý čas na pracovnej ceste je pracovným časom.