Takže máme za sebou prvé kotolnícke stretko.
Nebolo to úplne bezproblémové. So Slavicou som sa dohodol na štvrťnajednásť v Tr. Teplej. Okolo 9:00 som ešte sedel pri PC s vedomím, že mám dosť času. No hovorím si o 10:15 vypadnem a o štvrťnajedenásť budem v pohode v Tr. Teplej kde sme sa dohodli, že sa stretneme. A tak aj bolo 10:15 som vypadol z domu na autobus, ktorý ma viezol na Hasičskú skadiaľ šiel druhý autobus do Tr. Teplej. Asi okolo 10:21 mi zvoní mobil, Slavica sa pýta kde som, že na mňa už čakajú aj s Janou. Hovorím však sme sa mali stretnúť o štvrťnajedenásť. Ona na to však už je 10:21. Odložím mobil od ucha natiahnem ruku aby som zaostril a vtedy mi to došlo. Úplne mi to vzalo reč nevedel som rýchlo čo povedať. Vždy som si zakladal na tom, že som bol na stretnutiach včas a teraz toto. Nakoniec sme sa dohodli, že na mňa počkajú v Tr. Teplej. Ešte som v mobile počul ej chlapi, chlapi s vami je to ťažké ...
Zrazu som si všimol ako sa všetci spriahli proti mne. Autobusák šiel pomaly, robil dlhé zástavky, na ceste do mesta sa vytvorila zápcha, nedalo sa ísť tak aby aby som bol čo najskôr na zastávke Hasičská. V duchu som sa modlil, aby som nemusel dlho čakať, keď tam dôjdem, na autobus do Tr. Teplej. No moje prosby boli vypočuté. Na zastávke stál autobus tak tak som naň dobehol. V priebehu cesty som obdržal ešte jeden telefonát ale ten ma už tak nešokoval. Po vylezení z autobusu som makal na miesto stretnutia kde ma už čakali kočky v príjemne vychladenom aute. Cesta do Bánoviec prebehla v pohode, Laco nás už čakal a odprevadil do motorestu, kde boli ostatní s ktorými sme sa zvítali. Potom sa pokračovalo debate, prediskutovali sa niektoré problémy a šli sme sa pozrieť na kotolňu. Pre mňa síce nič nové len trochu väčšia ako naša. To na čo som sa najviac tešil som aj tak nevidel. Ide o Tichelmanove zapojenie bojlerov. Také isté ako bolo tam máme aj my, myslel som, že tam bude vo väčšom vydaní keďže je to väčší výkon. Po návšteve kotolne sme zase šli do motorestu, kde sme zľahka pojedli dali ešte krátku reč a vrátili sme sa domov. Moja cesta prebehla naspäť bez väčších problémov až na malé vytočenie ktoré spôsobil autobusák, ktorý neviem prečo zdržoval a tak sa stalo, že sa pred nás dostal autobus, ktorý ma mal odviezť z Hasičskej domov ale ja som ho pre tú pomalosť nestihol a musel som na tom slnku čakať na ďalší, čo nebolo bohvie čo, pretože som nevedel kedy pôjde. Spôsobili to tí čo odtrhli polovicu cestovného poriadku. No nakoniec som šťastne dorazil domov.
A ako bolo no samozrejme, že dobre, som rád, že som sa osobne zoznámil s niektorými poraďákmi ale teraz si budem vedieť predstaviť s kým sa bavím.
To je krátky pohľad na moje prvé kotolnícke stretko.
Ešte ma dnes čaká cesta do Piešťan, na ktorú sa vôbec neteším, lebo idem susedovým autom a tam sa nedá vypnúť kúrenie. Je to Lada a tie ako viete v zime veľmi dobre kúria, no a v lete sa v tom ide ako v pokazenej saune. Nie je tam 100°C, ale len 60°C.
Naposledy upravil Orim : 28.07.06 at 17:18