Mám otázku z pohľadu zamestnanca.
Často cestujem na zahraničné pracovné cesty. Spravidla odlietam ráno o 7.00 z Viedne a vraciam sa v ten istý deň s príletom cca. o 22.00 do Viedne. Ráno i večer ma na letisko vezie z pracoviska služobné auto (ráno odchádzame o 5.00, večer sa vraciame tesne pred 23.00). Keďže bývam mimo Bratislavy, neviem sa na pracovisko na 5.00 dostaviť s využitím verejnej dopravy; rovnako večer nestíham posledný spoj. Do príkazu na ZPC si pravidelne uvádzam ako miesto nástupu (ukončenia) na ZPC miesto bydliska, čo mi nadriadený, ktorý príkaz schvaľuje, pravidelne zmení na adresu pracoviska. V dôsledku toho mi zamestnávateľ nepreplatí taxíky, čo v mojom prípade znamená, že dostanem stravné vo výške 45 eur a za taxíky zaplatím cca. 80 eur.
Môžem sa proti takémuto postupu zamestnávateľa nejako brániť? Porušuje zamestnávateľ niektoré ustanovenia zákona o cestovných náhradách, príp. Zákonníka práce? Uvažovala som o čl. 6a zákona o cestovných náhradách, ale nie som si istá jeho výkladom. Ešte doplňujúca info: mám pohyblivú pracovnú dobu, do práce môžem prísť medzi 7.00 a 9.00, z práce môžem odísť medzi 14.30 a 18.00
Ďakujem