jana32 Prosím Vás ako postupovať v takomto prípade. Firma rozviazuje pracovný pomer so zamestnankyňou, ktorá sa vrátila po rodičovskej dovolenke späť do práce. Pred nástupom na materskú pracovala u nás na 3,5 hodiny denne. Namiesto nej riaditeľ prijal novú zamestnankyňu ( nie však na zástup, ale dostala pracovnú zmluvu na dobu neurčtú ) a táto nová zamestnankyňa prešla postupne z 3,5 hodinového denného úväzku na 8 hodinový. Teraz neviem ako postupovať pri výpovedi tej čo sa vrátila z rodičovského, brať to tak, že vezmem do úvahy jej posledný úväzok a v zmysle ZP zamestnanec na kratší pracovný čas nemá nárok na odstupné a je tam tuším 30 dńový výpovedná lehota. Bude to v poriadku? Alebo postupovať tak, že sa dá predpokladať že ak by riadne pracovala bola by postupne prešla na plný úväzok a teda má nárok na 3 mesačnú výpovednú dobu plus odstupné? Ďakujem.
Treba ich brať ako 2 osoby, nie ako 1 pracovnú pozíciu. To znamená, že tá zamestnankyňa, ktorá sa vracia z RD má nejakú pracovnú zmluvu, kde je dohodnutá pracovná doba a úväzok 3,5 hodiny. Pokiaľ táto PZ nebola menená, tak aj po nástupe by mala mať uväzok 3,5 hodiny. Ako firma môžete s ňou po nástupe zmeniť tento úväzok
dodatkom k PZ, ale doteraz k tomu asi nedošlo, preto jej súčasný úväzok je
3,5 hodiny. Z tohoto údaju budeš vychádzať aj pri určení odstupného.
Nemáš prečo predpokladať, že keby pracovala, tak by..... NIE! Treba sa držať faktov a nie domnienky, čo by stalo, keby.
AK má teda 3,5 hod. denne, tak týždenne je to 17,5 hod, pričom stále má nárok na odstupné, akurát na týchto zamestnancov (úväzok pod 15 hodín) sa nevzťahujú podľa § 49 ods. 6 a 7 napr. výpovedná doba, hromadné preúšťanie a zákaz výpovede:
(6) Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.
(7) Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 62, § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), § 73, § 74 a § 240 ods. 8.
Ale odstupné patrí aj zamestnancom, ktorí majú kratší pracovný úväzok, rozdiel je le vo výpovednej dobe. Ale táto zamestnankyňa nespadá do kategórie, na ktorú by sa vzťahovalo ustanovenie § 49.