Poprosila by som o radu, moja situácia je nasledovná. Môj syn má 2 roky, počas rodičovskej dovolenky (na materskej som nebola, keďže som pred tým nikde nepracovala na zmluvu iba na dohodu) som nasúpila do zamestnania. K 1. júlu som nastúpila ako fakturantka v istej firme s 3 mesačnou skúšobnou dobou. 13 kalendárnych dní pred ukončením skúšobnej doby mi môj nadriadený povedal, že som mnou ako s fakturantkou ďalej neráta. Zarážajúce je, že mi to neprišiel povedať on, oslovila som ho ja, s otázkou ako je spokojný s mojim doterajším výkonom. (som platená od položiek, ktoré mesačne zadám). Čo považujem za nekorektné, že neprišiel práve on. Ako dôvod uviedol, že sa MÁLO USMIEVAM, neskôr siuáciu začal zahmlievať tvrdeniami, že som sa stala nadbytočnou, keďže pracovníčka z iného oddelenia sa mu naspäť vrátila robiť fakturantku. Navrhol mi, keďže povedal, že som šikovná, že sa mi pokúsi nájsť prácu na inom oddelení. Ja však akúkoľvek pozíciu prijať nechcem. Čo je predpokladám pochopiteľné. Skúšobná doba mi končí o 9 dní, zatiaľ mi však nič nenašiel a pravdu povediac ani nemám pocit, že by niečo intenzívne hľadal. Poraďte mi čo ďalej, počkať, že so mnou ukončí prac. pomer v skúšobnej dobe, alebo ho k 31. dňu mesiaca mám ukončiť ja. Čo s alikvotnou časťou dovolenky, ktorá mi patrí za odrobené dni a čo s nadčasmi? Ako by mohol situáciu ovplyvniť fakt, že som chránená osoba (teda aspoň myslím), keďže sa starám o dieťa do 3 rokov + som osamelý rodič (môj partner nečakane zomrel ešte pred pôrodom)?
Veľmi pekne ďakujem za každý názor, príspevok alebo radu...
So želaním príjemného dňa
Adriannka