Ono to zase nie je také jednoduché. Po smrti svokrovcov sme v byte bývali ja, môj manžel a jeho traja súrodenci. Ja a manžel sme do bytu formou úverov investovali asi 300.000,-, ďalších 30.000,- sme dali na odkúpenie bytu do OV, ďalších 56.000,- na plastové okná, ďalších 25.000,- na novú kuchynskú linku. Od roku 2003 sme tam sami platili nájomné. Svokra bola v nezávideniahodnej situácii, svokor alkoholik, ktorý jej nedával peniaze, dokonca za ňu neplatil ani zdravotné poistenie-dlh cca. 66.000,-V lete 2008 sme sami z manželom prerábali kúpeľňu, nový sprchovací box, nové umývadlo, nové obklady a dlažba, nová malovka, v hale sme si sami postavili rohovú šatníkovú skriňu, nikto nám s ničím nepomohol, všetko sme robili svojpomocne. Ak to dokážete pochopiť, nie som človek, ktorý sa vzdáva, prečo by som mala opúšťať to, na čom som sa narobila ako jedno hovado ? Teraz by to aj tak bolo nevýhodné, keby sme byt predali. Nemám problém ísť do garzónky ale máme 2 psov, posledný z manželových bratov by chcel zostať s nami a v neposlednom rade sa mi do garzónky nezmestia veci zo 4-izbového bytu, totiž 95% vecí v tomto byte je mojich a manželových. Mám 34 rokov a ešte nemáme deti, pretože posledných 10 rokov sme sa viac starali o to, aby sa mali dobre ostatní a na seba sme kašlali. Neprivediem dieťa do garzónky, to by asi nebolo dobré.