andrej_rv
2.) Za ceniny podľa mňa (vychádzajúc zo znenia § 29 ods. 2 Postupov PÚ) možno považovať iba veci, ktoré boli obstarané za odplatu a ktoré majú nominálnu hodnotu, ktorá sa použitím spotrebúva. Keďže darčeková poukážka podľa mňa nespĺňa charakteristiku ceniny ale skôr platidla (peňažného ekvivalentu) a v § 29 ods. 1 sa výslovne uvádza, že na účte 211 sa účtuje aj pohyb poukážok prijatých na zúčtovanie, účet 213 by som pre tento účel nepoužil. Darčekovú poukážku by som na účte 213 účtoval iba u odberateľa, ktorý túto poukážku obdrží.
A čo sa týka pohľadu na ceniny, tak to považujem za odplatné nadobudnutie, ktoré sa spotrebuje práve pri úhrade spomínaného záväzku, na čo nadväzuje naznačené účtovanie 379/213. V čase, keď plním dodávkou tovaru to považujem za jej obstaranie. To, že účtovná jednotka je v tomto prípade aj emitent, je v podstate náhoda. V praxi to nebýva štandardné ... ale nie je to ani neobvyklé. Čiže:
1) obstarali sme to za odplatu (musíme plniť tovarom),
2) má to nominálnu hodnotu,
3) spotreba je vlastne deklarovaná úhradou záväzku.
V tomto prípade to teda nepovažujem za príkry rozpor s postupmi. Na druhej strane však môžeme nájsť aj vo vecnej náplni účtu 211 účtovanie poukážok. Avšak na účte 213 sa mi to javí transparentnejšie a tiež nie v rozpore s vecnou náplňou a z hľadiska účtovnej praxe obvyklejšie.
Ale tak ako uvádzam. Postup účtovnej jednotky si táto musí deklarovať v internej smernici a to aj so zdôvodnením. Mám skúsenosti, že nie sú zo strany DÚ tieto postupy rozporované.