Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške najmenej 30 % zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Tu sa vychádza z predpokladu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor jej minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného je dôležitá aj aktivita oprávneného rodiča, ktorý má možnosť upozorniť súd na existenciu ďalšieho majetku povinného (napr. luxusné autá, nehnuteľnosti a pod.).
Oprávnený rodič nenesie zodpovednosť za zhromažďovanie dôkazov. Tým, že nedokáže svoje tvrdenia, nemusí to pre neho automaticky znamenať nepriaznivý výsledok. Súd vykoná aj dôkazy účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.