sarasara Moja sestra je rozvedená, deti chodia do otcovej rodiny na víkendy aj na prázdniny. Spočiatku ju ohovárali, neskoršie ich pozvala na rozhovor a vysvetlili si, že deti chcú mať všetkých, ale dospelí im to musia umožniť. A tak v otcovej rodine sa nehovorí o matke a jej rodine a v matkinej o otcovi a jeho rodine. Každá tá rodina má deti rada, škoda by bolo obrať ich o to.
súhlasím.No len v tom prípade,ako to opisuješ Ty. V mojom prípade je to presne naopak.Deti síce chcú ísť k otcovi, no vždy,keď prídu domov, nič iné nepočúvam,len to,ako z nich ťahali info o tom,kam chodíme,čo robíme, čo kupujeme a hlavne o tom,ako ma celý čas očerňovali moji býv.svokrovci.No nedaj tam deti,keď chcú byť so svojim otcom...Ex-manžela som sa už ix-krát pýtala, či nemôže zasiahnuť.On radšej mlčí,lebo býva u nich.Vlastne ani nemôže svoj názor povedať,lebo inak by bolo zle.A to má pri tom 35rokov.
Najblbšie na tom je to, že ja by som tam ani deti nedávala.Vždy keď prídu domov,majú všetko totálne špinavé,zakazené, zničené a náhrada? Môžem snívať.Bývalý manžel si povedať nedá,svokrovci by sa so mnou nebavili,deti tam chcú ísť a čo na to ja? Zatiaľ to tolerujem len kvôli deťom.Vychovávam ich tak,aby sa za svoju výchovu nemuseli hanbiť.Ale ako to vidia moje deti? !?Vedia,že majú dobrú mamu,ktorá ich chápe a ľúbi.Cez to všetko 3dni v mesiaci počúvajú len to najhoršie na moju adresu.Ako to celé vyzerá? Blbo nie? Otázne je,ako to dlho vydržím a budem tam deti dávať.No nechcem,aby mi moje vlastné deti vyčítali,že ich tam nechcem pustiť.No to už píšem dokola.Je to vec názoru.