Konateľ je honorovaný bez ohľadu na to, či funkciu vykonáva jeden zo spoločníkov alebo tretia osoba. Odmenu konateľa určuje valné zhromaždenie, avšak nárok konateľa na odmenu vzniká i bez rozhodnutia valného zhromaždenia. Odmena môže byť stanovená a vyplácaná mesačne, ale aj ročne. Na výšku odmeny môže mať vplyv hospodársky výsledok spoločnosti a môže pozostávať aj z vecných plnení.
Napriek tomu, že pri výkone funkcie konateľa ide o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, príjmy za výkon funkcie bude konateľ spoločnosti zdaňovať ako príjmy zo závislej činnosti - a to bez ohľadu na to, či má so spoločnosťou na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu, ako aj bez ohľadu na charakter tejto zmluvy (zmluva o výkone funkcie, mandátna zmluva).
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákon o dani z príjmov sú príjmami zo závislej činnosti príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
Konateľ spoločnosti nesmie vykonávať túto funkciu v pracovnom pomere! Preto vzniká niekoľko možností:
- konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie,
- konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú inú zmluvu (napr. mandátnu),
- konateľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie a ani mandátnu zmluvu a na vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom v takom prípade primerane platia ustanovenia Obchodný zákonník o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 3, § 566 a nasledujúce).
Konateľa nemožno považovať za v nijakom prípade vo veci výkonu funkcie konateľa za zamestnanca, pretože takýto právny vzťah pri výkone funkcie konateľa právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR vyslovene zakazuje a vylučuje. Konateľ a daňové povinnosti:
Z tohto pohľadu je ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov („odplata za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv“) slušne povedané sporné.
Konateľ nevykonáva pre spoločnosť sprostredkovanie, ale za ňu koná.
Zákon o dani z príjmov umožňuje spoločnosti odplaty (provízie) za sprostredkovanie, ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe zahrnúť do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené (§ 19 ods. 4), ale priamo nepojednáva o možnosti zahrnúť odplaty zo zmlúv o výkone funkcie do daňových výdavkov. Ako daňové výdavky uznáva iba výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi [§ 19 ods. 2 písm. c)].
Konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie však nie je zamestnancom spoločnosti a nemôže túto funkciu vykonávať na základe pracovnej zmluvy.
Otázka, či si môže spoločnosť finančné výdavky (náklady), ktoré má v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti zahrnúť medzi svoje daňové výdavky, súvisí s tým, že vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom má z hľadiska Obchodný zákonník a judikatúry súdov charakter obchodný, a nie zamestnanecký, preto by mal byť takto posudzovaný aj z daňového hľadiska.
Pri určovaní, či má odmena konateľa spoločnosti vyplatená na základe zmluvy o výkone funkcie, resp. mandátnej zmluvy pre spoločnosť charakter daňového výdavku, treba vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v súvislosti s § 21 tohto zákona a považovať takýto výdavok spoločnosti za daňový napriek tomu, že nie je priamo spomenutý v § 19 zákona, pretože toto zákonné ustanovenie má demonštratívny ("najmä"), a nie taxatívny ("iba") charakter. Na podporu tohto názoru možno využiť aj ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov o možnosti spoločnosti zahrnúť do daňových výdavkov odplaty (provízie) za sprostredkovanie, aj keď ide o sprostredkovanie na základe mandátnych alebo podobných zmlúv, uhrádzaných fyzickej osobe.
Konateľ a daňové a odvodové zaťaženie Prvou je možnosť, pri ktorej má konateľ spoločnosti so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa spoločnosti, napriek tomu, že takáto úprava je neprípustná a v rozpore so zákonom, ešte stále existuje veľa s.r.o., v ktorých tieto zmluvy bežne uzatvárajú. V takomto prípade spoločnosť považuje konateľa za svojho zamestnanca a platí za neho všetky odvody, t.j. odvody zdravotného aj sociálneho poistenia.
Ďalšou možnosťou je, že konateľ má, v súlade s právnou úpravu, na výkon funkcie konateľa uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie.
V tomto prípade konatelia uhrádzajú iba poistné do zdravotných poisťovní, odvody na sociálne poistenie neuhrádzajú (okrem dobrovoľných platiteľov). Definície zamestnanca, ktoré ponúka zákon o sociálnom poistení, sú na konateľa spoločnosti bezpodmienečne vylúčené. Nemožno preto vyžadovať platenie odvodov na sociálne poistenie za konateľa spoločnosti, ak nie je aj zamestnancom spoločnosti. Konateľ spoločnosti môže byť poistený dobrovoľne, nie však povinne. Pokiaľ by konateľ spoločnosti mal okrem zmluvy o výkone funkcie uzatvorenú aj pracovnú zmluvu so spoločnosťou, nastala by povinnosť pre spoločnosť uhrádzať aj odvody na sociálne poistenie.
Zdravotné poistenie:
Poslednou dôležitou zmenou v zmysle naznačených trendov postavenia konateľa bol zákon č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 3 písm. g), podľa ktorého od 1. 9. 2005
je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaradený do skupiny platiteľov ako zamestnanec.