Cieľom výživného medzi rozvedenými manželmi je zmiernenie nerovnováhy v materiálnom zabezpečení po rozvode manželstva, ak jeden nie je schopný sám sa živiť a druhý je schopný poskytovať príspevok. Príspevok možno priznať najdlhšie na obdobie 5 rokov, čo ale vôbec neznamená, že v priebehu 5 rokov si môže o príspevok hocikedy zažiadať.
Keďže bol živnostníkom, bol schopný sám sa živiť, teraz už nie je čo preklenovať. Ako píše arizona, keby sa staral o maloleté dieťa, alebo by mal v čase rozvodu zdravotné problémy, možno by nebol schopný sa sám živiť. Aj nezamestnaný je schopný sa sám živiť, aj keď momentálne prácu nemá.
Na druhej strane je proti dobrým mravom žiadať na seba výživné, ak ho on sám neposkytoval maloletému dieťaťu.
Zoznam advokátov poskytujúcich bezplatnú právnu pomoc nájdeš tu:
https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/bpp
Zákon 36/2005 o rodine
§ 72
(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
§ 75
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.