Táto situácia nie je vôbec ojedinelá. Súdy (nie konkurzné súdy) to vykladajú rôzne, dokonca aj tak, že v konaní ako je popísané v otázke, nepriznávajú trovy konania žalovanému ani v prípade úspechu, odvolávajúc sa na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
Mám rozhodnutie KS kde súd toto odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení však povedal, že ide o trovy, ktoré je povinný platiť úpadca (nie správca), a kedže tento je v konkurze, možno ich vymáhať len v súlade so ZKR.
A tu sme znova pri tom ustanovení § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Spravidla sa aj takéto spory (typické je vymáhanie pohľadávky úpadcu spred konkurzu správcom) chápu ako súvisiace s konkurzom, čo sa odôvoduje už len tým, že žalobca je v konkurze. Z toho dôvodu nie je možné prisúdených trov sa domôcť s odkazom na ten čarovný paragraf 100.
V starom zákone ZKV bol termín nie súvisiace konania, ale konania vyvolané konkurzom. Toto bolo asi správnejšie, pretože to má smerovať k incidenčným konaniam (o pravosť pohľadávky), kde je to vylúčenie trov z uspokojenia asi na mieste.
Podľa súčasnej úpravy sa k incidenčným konaniam vyššie uvedenou úvahou pripájajú aj také ako sú uvedené v otázke, hoci je to nespravodlivé voči tomu žalovanému.
Obávam sa však, že to je situácia dosť bezvýchodisková.
Nestretol som sa s tým, že by niekto takto vymáhal škodu voči správcovi. Nie je to vylúčené, ale treba si uvedomiť, že je to konanie o náhrade škody a nemusí byť jednoduché preukázať správcovi všetky potrebné skutočnosti podľa OZ.