Podľa môjho názoru musí zamestnanec takýto dôvod jenoznačne uviesť, vyplýva to z § 69 ods. 3 : zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca, odo dňa, keď sa o dôvode ... dozvedel. Zákonník práce výslovne počíta s existenciou konkrétneho dôvodu. Podľa mňa je tento dôvod ZC povinný oznámiť aj ZĽ, a určite by v prípade súdneho sporu musel takýto dôvod preukazovať súdu, pretože ten by bol povinný skúmať, či zamestnanec dodržal určenú jednomesačnú lehota. Povinnosť oznámiť dôvod ZĽ sa dá z ustanovení ZP vyvodiť nepriamo, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že
nejde o výpoveď podľa § 64 ZP, ktorú môže ZC dať bez uvedenia dôvodu, ako aj z dôvodu, že ZĽ musí mať taktiež možnosť posúdiť, či ZC dodržal jednomesačnú lehotu, prípadne sa pokúsiť závadný stav odstrániť.
A taktiež si myslím, že ak zamestnanec má pocit, že pracovisko je z nejakého dôvodu nebezpečné a neoznámi to, ohrozuje tým ostatných zamestnancov čo na pracovisku pracujú s ním, resp. budú pracovať, ke´d on skončí
.