No je, ale žiadny zákon nezakazuje predsedovi SVB dať zákazku svojej firme. On nie je štátny sektor. Môžu voči tomu namietať len vlastníci bytov, ktorých zastupuje.

​

Dopĺňam na základe upresnení v komentároch.

dubkacik - už ej mi jasné, na ktoré ustanovenie sa odvolávaš. Pre ostatných je to § 7c ods. 6:

(6) Predseda a člen rady nesmie

a) vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou spoločenstva,
b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody, ktoré sú predmetom činnosti spoločenstva alebo s ním súvisia.

Pozeral som pôvodnú dôvodovú správu navrhovateľa tejto zmeny zákona, ale bohužiaľ žiadne bližšie vysvetlenie k tomuto ustanoveniu nepredložil:

Podľa § 7c návrhu je štatutárnym orgánom spoločenstva predseda volený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Predseda sa volí na tri roky. Ako dozorný orgán sa navrhuje rada, ktorej členmi môžu byť len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Novým prvkom je tiež obmedzenie konfliktu záujmov funkcií predsedu a člena rady. Návrh tiež definuje kompetencie jednotlivých orgánov spoločenstva.

Skúšal som nájsť aj iné relevantné komentáre, ale odborníci si to vykladajú rôzne. Pripúšťam, že je možné si to vysvetliť aj tak, že preseda spoločenstva nemôže uzatvoriť zmluvu, kde by ako dodávateľ slzžby či výkonov bol on ako osoba a príjemcom by bolo spoločenstvo v jeho zastúpení. Na druhej strane, obdobný zákaz konkurencie a konfliktu záujmov platí aj pre štatutárov obchodných spoločností. Dosť podrobne to popisuje jeden autor (právnik) tu:

http://www.e-pravo.sk/articles/view/...neho-zakonnika

Z uvedeného som pochopil, že štatutár by nemal konať tak, aby konkuroval spoločnosti, ktorú zastupuje, alebo aby vykonával takú činnosť, ktorá by spôsobovala stratu spoločnosti alebo by stanovil nevýhodnejšie podmienky v porovnaní s prípadom, kedy by túto činnosť nerealizoval. Ja si to vysvetľujem tak, že ak by spoločenstvo chcelo prenajať niektorý spoločný priestor, tak on by si to zobral ako nájomca a následne vo svojom mene by tento priestor prenajímal tretej osobe za vyššie nájomné. Takže by vlastne zarábal na úkor spoločenstva, ktoré by tak dostávalo nižšie nájomné, ako by mohlo získať, keby zmluva bola priamo s treťou stranou.

Takže predseda ani člen rady by nemali vykonávať obchody, ktorými by poškodzovali záujmy spoločenstva (najmä finančne). Neviem, ako treba posudzovať prípad, kedy by si predseda dohodil pre vlastnú firmu zakázku. Otázne by potom bolo, či by tá jeho cena bola nižšia, ako by bola cena iných dodávateľov, alebo by si "dohodol" sám so sebou vyššiu cenu - teda by okrátil spoločenstvo. Podobn prípad sa diskutoval aj tu:

http://www.porada.sk/t224422-predsed...na-dohodu.html
k žiadnemu jednoznačnému záveru sa nedospelo.

Ja som stále toho názoru, že je to síce konflikt záujmov (ako predseda SVB má záujem dohodnúť čo najnižšiu cenu - ako dodávateľ má záujem o čo najvyššiu cenu zakázky), ale nie je to v rozpore s tým ustanovením, pretože obchod dohodne v mene spoločenstva, nie vo vlastnom mene. Činnosťou spoločenstva nie je objednanie napr. maľovania spoločných priestorov.

V mnohých prípadoch by takýto zákaz bol kontraproduktívny, stáva sa - ako v hore uvedenom príklade bolo, že rada alebo predseda dokážu zabezpečiť službu výhodnejšie, ako konkurencia. V každom prípade, ak sa také niečo vyskytne, mali by vlastníci, ktorí volili predsedu a radu, byť podrobne informovaní, prečo si to predseda či rada dohodli pre svoje firmy a preukázať, že konali v prospech spoločenstva. Taká zakázka by mala vychádzať z porovania konkurenčných ponúk, najmä pri vyšších sumách.

Ako pre koho? Ak to vlastníkov bytov netrápi, teda väčšinu. Aký konflikt? Len to treba zaplatiť. Kto asi ...

Nuž asi je to otázka najlepšej ceny za najlepšiu ponuku z výberového konania. Zmluvu by však v takomto prípade mali robiť iní a nie on sám pre seba - to je asi samozrejmé.