Zoe, nebudem Ti písať to, čo Ti tu poradili starší, múdrejší a aj od fachu... Napíšem Ti ako laik a matka:
Zoe, máš veľmi pekný písomný prejav, ktorým dokážeš vyjadriť, čo cítiš. Mnohí z Tvojich rovesníkov nedokážu zo seba vysúkať súvislú vetu, ktorá by nebola okorenená nadávkami každého druhu... Si jedinečná a výnimočná ľudská bytosť, si proste originál, žiadny fake...
![Wink](https://www.porada.sk/images/smilies/wink.gif)
![Smile](https://www.porada.sk/images/smilies/smile.gif)
Nie si sama, kto si nerozumie so spolužiačkami či rovesníkmi. Ak Ťa ničím neobohacujú, nemáš čo ľutovať. Mnohé veci sa zmenia časom, častokrát k lepšiemu. Nie každý dospieva mentálne rovnako...
Nevieme, či žiješ vo fungujúcej rodine, či máš súrodencov, alebo si jedináčik, či máš dostatok lásky... Ak Ti nič z tohto nechýba, máš na svete miesto, kde sa cítiš dobre a bezpečne. Ani to nie je až také samozrejmé, ako by sa mohlo zdať...
Sociálne väzby sú nevyhnutné pre život, ale môžeš na nich pracovať. Už si začala tým, že si našla v sebe odvahu a zverila sa nám... Ak Ti to pomôže, skús sa zo svojich pocitov vypísať niekde, kde nebude hroziť ich zneužitie...
Keď bolo moje dieťa v Tvojom veku, bolo obdobie, že chodilo domov neraz znechutené zo svojich spolužiakov, akí sú primitívni a neschopní... A kým jej spolužiačky riešili len "handry a chalanov", ona mala iné ciele... Názorovo sa neraz prikláňala skôr na stranu učiteľov ako rovesníkov a rozumela si skôr so staršími, alebo s malými deťmi, ktorým sa vo voľnom čase venovala. A dnes? Hoci sú rozlezení kade-tade, ak je to čo len trošku možné, stretávajú sa, keď sa vrátia z vysokých škôl domov na sviatky či prázdniny... V maturitnom ročníku nabrali ich vzťahy nový rozmer a ja s radosťou sledujem, ako sa z tých bývalých tínedžerov skaderuka-skadenoha stávajú mladí ľudia, dospelí nielen podľa občianskeho preukazu...