To, čo ti popisuje Maria27 nie je úplne v poriadku. Je to také obchádzanie zákona, no legálne, keďže sa na tom dohodli aj zamestnanec aj zamestnávateľ.
Pokiaľ si bol na oficiálnej pracovnej ceste, tak z tej cesty v zmysle zákona o cest. náhradách musí byť urobené vyúčtovanie. Bol si služobným autom, a hoci ohľadne auta nič neúčtuješ, auto bolo použité na pracovnú cestu a k tej ceste musí byť vyúčtovanie. V prípade kontroly by firma musela preukázať účelné použitie auta.
A ak sa raz robí vyúčtovanie, tak to musí byť v zmysle zákona o cest. náhradách, ktoré neumožňuje v takomto prípade poskytnúť stravný lístok. Ty si bol na prac. ceste 11 hodín, preto je zamestnávateľ povinný poskytnúť ti stravné v zmysle časového pásma. Zákon neumožňuje dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (keby umožňoval, myslím, že by to zamestnávatelia zneužívali) na poskytnutie inej náhrady.
Takže výška náhrady je exaktne daná zákonom. Jediná možnosť je, nevykázať prac. cestu, ale tvoj zamestnávateľ s tým nesúhlasí a ty si to nemôžeš jednostranne nárokovať.
Treba sa s tým zmieriť, že nie každá špekulácia je realizovateľná.
K tomu tvojmu príkladu o 4 hodinovej ceste - zákon pamätá aj na takéto prípady. Pozri si § 5 ods. 3 zákona:
Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.