JTOMA
Zákonník práce v § 152, odsek 1 a 2 stanovuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie. Podľa ods. 4 už uvedeného § ZP umožňuje
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa nedá poskytnúť stravovanie "in natura" ani náhradné -stravné lístky, a sú naplnené podmienky vyššie uvedeného odseku, obstojí aj finančný príspevok, ktorý sa nezdaňuje rovnako ako sa nezdaňujú stravné lístky.
Takýto stav by som pre prípad prípadnej kontroly vhodne písomne zadokumentoval.
Zákonník práce hovorí o tom, že v niektorých prípadoch je možné namiesto zabezpečenia teplej stravy poskytnúť peňažné plnenie. O zdaňovaní takéhoto plnenia Zákonník práce nehovorí.
Zdaňovanie príjmov zamestnanca upravuje Zákon o dani z príjmov. Konkrétne je to §5.
V tomto paragrafe je v odsekoch 1 a 2 uvedené:
" (1) Príjmami zo závislej činnosti sú
...
g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,"
...
(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len zamestnanec ) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len zamestnávateľ ) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti..."
Vo viacerých ďalších odsekoch tohoto paragrafu sú menovite uvedené príjmy, ktoré dani nepodliehajú.
Peňažné plnenie poskytované ako náhrada za plnenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie v zozname "oslobodených" príjmov nie je.