Áno, je to to isté, vždy vyjde ten istý výsledok. Keďže §16 jasne hovorí, že deriváty sa musia oceňovať kurzom NBS alebo trhovou cenou, čo doposiaľ
tá trhová cena sa vlastne ani nedá určiť, lebo trhová cena je každou minútou na trhu iná a v §-e sa ani nespomína či to má byť cena v ten deň najvyššia, ktorá sa na trhu objavila alebo otváracia alebo nebodaj zatváracia-hm- čiže žiaľ táto metóda je nepoužiteľná. Alebo...otvára kopec možností-kto si akú cenu dá, takú si zaúčtuje, no ale to by bol fakt guláš. Našťastie to už novela od 1.1.2008 rieši.
Sme obchodník a používame metódu váž. arit. priemeru na dev. účtoch, len na deriváty používame NBS. Logicky to vychádza najsprávnejšie, lebo tu naozaj nemožno použiť kurz účt. ocenenia. Výsledok by bol nesprávny. A naozaj skreslil by tak dôležitý aú 567 a 667, nakoľko Z. o dani z príjmov vraví, že ak celý aú 567 na konci celého účt. obd. je vyšší ako aú 667, tak do daň. nákladov môže ísť len do výšky aú 667. Ten rozdiel je PRIPOČITATEĽNÁ POLOŽKA k základu dane.A platí to rovnako ako pre nás obchodníkov, aj pre banky a aj pre ostatných podnikateľov. Som strááášne zvedavá, či to budú audítori resp. daň. kontroly tieto konverzie tak dopodrobna skúmať- či má firma nejaké derivát. obchody, lebo konverzia s dňom vysporiadania na 3. prac. deň od dňa dohodnutia obchodu je už derivát. A to žiaľ ani poniektorí účtovníci nevedia určiť, lebo sa s tým nestretli alebo im šéf ani nevie vysvetliť čo to vlastne s bankou robievajú a banka to ani takto jasne vo svojich konfirmáciach neuvádza. Myslím, že veľa firiem takéto krátke swappy alebo fwd-y účtuje ako obyčajnú menovú konverziu.
Všetci sa zameriavajú na to či ono, či môžme používať ako obchodník váž. arit. priemer na dev. účtoch, čo je BAGATEĽ, pretože neokrádame štát ani halierom, lebo základ dane JE VŽDY ten istý,
ale tu unikajú dane od takýchto neznalých firiem, lebo ak to neúčtujú
cez 567, resp.667 , tak ani nevedia, že dostanú do nákladov to, čo tam nepatrí.