Paula pozor. Musíš rozlišovať, či ide o SZČO alebo zamestnanca. V tej Tvojej citácii nie je vylúčené, že to môže byť aj požičané auto. Autor tam písal len prípad, že ak zamestnanec použije vlastné auto, lebo otázka nebola smerovaná na vlastné vozidlo, ale o problematiku zahranutia cestovných výdavkov do daňových nákladov podnikateľa.
Stále trvám na tom, že pokiaľ ide o SZČO, tak cestovné náhrady sú vlastne daňové výdavky podnikateľa a riadi sa to zákonom o dani z príjmov, ktorý jednoznačne podmieňuje, aby to bolo vlastné vozidlo:
§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov:
"e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)"
Ak však služobnú cestu vykoná zamestnanec, tak náhrady sa riadia zákonom o cest. náhradách a tento zákon nehovorí o "vlastnom vozidle" zamestnanca, ale o "motorovom vozidle okrem vozidla zamestnávateľa", čiže ho môže mať aj požičané. Rozoberal som to aj tu:
http://www.porada.sk/t32159-cestovne...tml#post296505