Kedysi sa na tieto rozrábky vypisoval tzv. rozrábkový list, na ktorý mäsiar napísal podľa dodacieho listu príjem v kilách za celé polovičky zvierat (prasačie aj kravské
) a musel tam uviesť, čo mu vyšlo po rozrábke (alebo inak sa tomu hovorilo aj "búranie"), teda koľko kilov stehna, koľko kilov rebierok, koľko kilov orezu (drobné kúsky mäsa, ktoré sa dajú použiť na guláš alebo na mletie, prípadne na oškvarky) a pod. Okrem toho tam bolo uvedené aj množstvo nepoužiteľného odpadu, ktorý sa vyhadzoval a účtoval sa do spotreby. Skús sa s klientom dohodnúť a vymyslite takýto nejaký doklad, ktorý by Ti pravidelne vypisoval na každú dodávku mäsa. Pri spracovaní mäsa a aj pri jeho skladovaní (účtovala som veľkú kuchyňu, kde sa mäso aj zamrazovalo) vznikajú straty, tzv prirodzené úbytky - vysychanie, alebo keď sa mäso rozmrazovalo, vytečená šťava tiež predstavovala stratu na váhe. Mäsiar by preto mohol mať stanovené tzv. manko do normy, čiže pri inventúre sa predpokladá určitý mínusový inventúrny rozdiel. To manko do normy sa počítalo, ak sa dobre pamätám, v nízkych hodnotách (už sa nepamätám či promile alebo 1-3 percentá) a robilo sa to tak, že sa vypočítal príjem v korunách za celé inventarizované obdobie a z toho sa vypočítalo manko do normy. Ak bol inv. rozdiel menší ako toto číslo, účtovalo sa to na normálny nákladový účet ako manko normovaných strát. Prepáč, že píšem neurčito, ale už je to pár rokov, ale myslím, že tento postup sa dá stále použiť, len sa to musí ošetriť internou smernicou. Pred pár rokmi som sa dokonca stretla aj so vzorovými smernicami na výpočet týchto normománk.