Ja som bola na poznávacom zájazde minulého roku, bol síce dlhší, 12-dňový, z toho boli 4 dni pri mori. Nechcelo sa mi veľmi ísť, lebo ja po pamiatkach veľmi nemusím, ale nakoniec som bola nadšená a tvrdím, že to bola najlepšia dovolenka, na akej som bola. Bolo to síce trochu únavné, ale zážitky vymazali tie drobné nepríjemnosti. Prvé tri dni sme boli pri mori v Hurghade, tam sme urobili výlet na ostrov Giftun, prekrásne, ako na Maledivách, potápanie pri koraloch, ďalší deň malou loďkou ku koralom, vystúpili sme uprostred mora a voda bola po pás, to bol tiež nezvyčajný zážitok.Po troch dňoch sme išli autobusom do Asuánu, odtiaľ plavba do Luxoru so zastávkami po pamiatkach. Plavba loďou bola úžasná v tom, že ležať na večernej palube a pozerať na hviezdy bolo skvelé, z brehov sa do večerného ticha ozývali modlitby z mešity. Z lode sme ráno vyrážali na nejaké tie pamiatky na 2-3 hodinky, potom sme sa vrátili do klímy, takže to nebolo také hrozné. Popri plavbe sme vnímali život ľudí pri Níle. Loď bola klasická, akých bolo na Níle veľa, ale celkom pekná s normálnymi izbami s kúpelňou, televízorom, ako v hoteli. Najhorší zážitok mám zo stanice v Luxore, kde sme 4 hodiny čakali na vlak do Káhiry, ktorý mal ísť o pol hodiny. Tam to bolo hrozné, milión ľudí, smrad a horúčava,ale aj to patrí k životu. Vo vlaku bolo dosť chladno, klíma bola nastavená asi na 16 stupňov, takže tam sa treba lepšie obliecť. V Káhire sme absolvovali múzeum, pyramídy, výrobňu papyrusov, atď, jednu noc sme prespali v krásnom hoteli a autobusom sme sa vracali do Hurghady. Diaľnica bola skoro prázdna, cesta viedla popri mori, takže to bolo celkom príjemné, autobus bol moderný, klimatizovaný, ani sme nevedeli, ako tá cesta ubehla. Posledný deň sme sa ešte okúpali a prespali zase v Hurghade a na druhý deň ráno sme leteli domov. Možno ma ten zájazd zaujal tak preto, že sme mali perfektnú sprievodkyňu, češku Ilonu, ktorá väčšiu časť roka trávi v Egypte, takže vedela odpovedať na všetko, čo sme sa pýtali a veľa nám porozprávala aj o bežnom živote v Egypte. Výklady mala také zaujímavé, že sa to počúvalo ako rozprávka. Takže záver je taký, že nakoniec som bratovi bola vďačná, že som sa na takú dovolenku dala nahovoriť, hoci sme ju absolvovali v najväčších horúčavách v júli, keďže majú školopovinné dieťa.