beata333 dakujem vsetkym. prave o tom rozmyslat majetku sa zriect nechcem pretoze nechcem zostat na ulici . ale myslim ze su na to zakony . mne staci malo ale urcite vsetko nenecham manzelovi. rozmyslam sama ze s manzelom to aj tak dobre nebude a priatel tiez nieje istota moze sa zmenit ale ak aj zostanem sama tak to asi vyskusam a zariadim si zivot po svojom. pretoze cely zivot ustupovat a nevediet sa tesit so zivota uz nechcem.
Presne toto som mala na mysli. Prispôsobovať sa celý život nevydrží nikto. V manželstve je potrebné robiť kompromisy. Ak ich niekto robiť nemôže, nevie alebo nechce, tak s takým človekom sa žije veľmi ťažko. Navyše to, čo Ti vadí je, podľa mňa dosť závažného charakteru.
Je veľmi pekné a hrdé povedať, že peniaze a majetok nie sú všetko, ale začínať v štyridsiatke od nuly by si asi nechcela. A prečo by si aj mala? Čo ste to nenadobudli spoločne?
Na priateľa by som sa veľmi nespoliehala. Je pekné, že Ti chce pomôcť, ale poznáš ho iba veľmi krátko. Ak by sa aj tento vzťah časom prevalil ako životná chyba, čo Ti neprajem, už by si to rozchodiť nemusela. Toto manželstvo je Tvoje a riešiť jeho problémy musíš Ty sama.
Reakcie detí by som sa nebála. Veď sú to už dospelí mladí muži. Neverím, že by to nepochopili a chceli, aby ich matka robila otcovi a starým rodičom "služobníctvo" do konca života. Najmä, keď o chvíľu pravdepodobne sami odídu. A ich matkou predsa ostaneš stále. Nezáleží na tom, kde bývaš.
Veľa šťastia.