Zákon 116 nerieši následky nevysťahovania sa po skončení nájmu, tie sa riešia podľa občianskeho. Príklady z rozhodnutí súdov:
Cdo 3/97 NS SR
Súčasná právna úprava «nájmu» «nebytových» priestorov je obsiahnutá v dvoch základných predpisoch. Prvým je zákon č. 116/1990 Zb. a druhým predpisom je zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nájomnú zmluvu všeobecne v ust. § 663 a nasl. Vzťah obidvoch predpisov je vzťahom všeobecného právneho predpisu, ktorými sú ust. Občianskeho zákonníka a zvláštneho právneho predpisu vo vzťahu k nemu, ktorým je zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento vzťah môžeme teda definovať tak, že na «nájom» «nebytových» priestorov sa vzťahuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.
5Co/393/2005 okresný súd PB
V konaní mal súd preukázané, že «nájom» «nebytových» priestorov bol medzi účastníkmi konania dojednaný na dobu určitú a to od 01.07.2000 do 01.07.2005. Uplynutím tejto doby nájom skončil a prenajímateľ v lehote 30 dní po jeho skončení dňa 28.7.2005 podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, čím došlo k stavu, že nájomná zmluva sa podľa § 676 ods 2 OZ neobnovila. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol navrhovateľ ako vlastník a prenajímateľ uvedených priestorov oprávnený domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.