panelak Neda mi nezareagovat ale dufam, ze 2 a 3 veta sa naplni, len ci tu uz my budeme to je otazne. Ja mam na zdieracov svoj nazor. Teraz robia vsetko pre to aby to tak nebolo, poznam par pripadov , kedy si cely panelak zriadil vlastnu kotolnu a napriek nepriaznivym predpovediam to maju laicky povedane uz aj splatene. Ale aj tak dakujem za reakciu na tuto temu
V Tvojich výpočtoch by som uvažoval aj s inou hodnotou základnej zložky ako 30 %, lebo sa môže stať, že si vlastníci odsúhlasia inú hodnotu.
K nepriaznivým predpovediam o vlastných kotolniach by som pripojil aj svoj vlastný názor. Bude to trocha dlhšie, lebo poštudoval som zopár článkov z Hospodárskyh novín, ktoré sa zaoberajú touto tematikou a tak sa mi zdá, že aj keď sú to HN, tak sú poplatné istým kruhom.
K môjmu príspevku č. 27 v téme "Merače" a citátu článku redaktora Martina Kóňu z 24.10.2007 by som ešte uviedol podnádpis "Energie. Účty by mohli klesnúť tým ktorí zateplili a šetria. Ostatní môžu doplatiť na rastúce ceny energii a
odpájanie od centrálneho kúrenia"
Napriek tomu, že v podnádpise figuruje odpájanie od centr. kúrenia, v samotnom článku nie je o tom ani zmienka. Ak by bola, tak by to asi nekorešpondovalo so samotným obsahom, lebo ak budem hypoteticky uvažovať, že plyn nezdražie, ale domy sa budú zatepľovať, tak ceny budú podľa článku rásť z titulu zníženia spotreby tepla.
Takže ak zateplíš nič síce nezískaš, ale ak nezateplíš tak ti náklady stúpnu.
Ak sa však odpojíš, tak ti náklady zostanú rovnaké a získaš vlastne to o čo vzrastú ceny z dôvodu poklesu spotreby.
Veľkovýrobcovia sa domáhajú väčšieho rozdielu v cenách plynu v prospech veľkoodberateľov. Hovorkyňa SPP Kršáková v relácii SRo sa však vyjadrila, že súčasné rozdiely v cenách plynu sú na európskej úrovni a nie je dôvod to meniť.
Uvediem ešte jeden citát z článku M. Kóňu v HN tentokrát zo dňa 29.10.07 pod názvom "Vhodné palivá ľuďom ušetria desťtisíce". Napriek tomu, že v článku sa hovorí o rôzných spôsoboch vykurovania (drevo, uhlie, tepelné čerpadlá, elektrina, zemný plyn a propán-bután), posledný odstavec znie:"
Na budúci rok by mohla dodávka tepla z veľkých teplárni podľa odhadov zdražieť až o desať percent. Napriek tomu však podľa vývoja cien v jednotlivých odberateľských tarifach SPP nie je výhodné odpojiť sa od centrálneho zdroja tepla a zriadiť si vlastnú kotolňu. Odborníci odporúčajú skôr izoláciu vonkajšieho plášťa. Zateplenie okrem ochrany konštrukcie budovy pred poveternotnými vplyvmi môže znížiť účty za teplo o tretinu až polovicu".
V ďalšom článku "Výhodnejšie je zatepliť ako odpojiť sa " čítam, že zateplenie má životnosť 30 rokov a náklady sa vrátia za 15 rokov. Takže tí starší sa ani nemusia dožiť prínosu svojej investície.
Pri vlastnej kotolni návratnosť investície je max. 6 rokov, závisí to od konečnej ceny kotolne a ceny tepla v danej lokalite. Porovnával som rovnaký dom a po roku prevádzky nám vychádza návratnosť kotolne za 4,2 roka pri cene tepla CDT 620 Sk/GJ.
Tieto články mi pripadajú skôr ako platená reklama.
Chcel si nejaké konkrétne čísla. Ponúkam Ti aspoň zopár skutočných čísel:
Kotolňa bola uvedená do prevádzky 9.2.2006. Vyúčtovanie za rok 2006 pre byt 78 m2, plastové okná, stredný, teploty 21-22 C, 680 m n. m..
Náklady na kurenie za obdobie:
1.1.2006-9.2.2006 ................4 049 Sk - centrálna dodávka
10.2.2006-31.12.2006 ...........7 091 Sk - vlastná kotolňa.
Treba však pripomenúť, že jeseň 2006 bola pomerne teplá a v prvom roku neboli ešte v nákladoch revízne prehliadky, ktoré činia v priemere 8 000 sk na jednu kotolňu a rok (pre 32 bytov).
Chcem ešte pripomenúť, že pri týchto debatách okolo kotolni sa nikdy nespomína prínos vlastnej kotolne pri príprave TÚV. Kým CDT na prípravu 1 m3 TÚV spotrbuje 0,3 GJ tepla, vlastná kotolňa na prípravu 1 m3 TÚV spotrebuje 0,26 GJ tepla.
Ak je cena 1 GJ tepla pri centr. dodávateľovi 620 Sk, tak na prípravu 1 m3 TÚV je náklad 186 Sk.
Pri domovej kotolni je cena 1 GJ 450 Sk a náklad na 1 m3 TÚV za teplo je 0,26x450=117 Sk.
Pri spotrebe 1700 m3 TÚV za rok je potom rozdiel 117 300 Sk v prospech domovej kotolne o ktorom sa nikde nehovorí a ani nepíše.
Tak isto sa nehovorí pri zateplení koľko tepla zo slnka sa "nepustí" do bytu na jar a jeseň. Na túto otázku mi však jeden energetický auditor odpovedal, že južné steny sa nemusia nezatepliť a tak sa to dá kompenzovať.
Z toho všetkého je jasné, že len výsledky z praxe sú reálne a výpočty môžu byť tak akurát orientačné, pretože nedokážu zahrnúť všetky faktory. Ako príklad uvediem, že naša kotolňa mala podľa výpočtu ročne spotrebovať okolo 58 000 m3 plynu. Za prvý rok to bolo 42 750 m3 (od 2.06 do 2.07) a za rok 2007 to zatiaľ vyzerá, že neprekročí 40 500 m3 plynu napriek tomu, že táto jeseň je podstatne chladnejšia. Celková vykurovaná plocha domu 3 292 m2. V tom je aj príprava TÚV.
Ak niekto je ochotný poskytnúť svoje skúsenosti z praxe tak nie je dobré ho "odstreliť", ale radšej ho fundovane "vyspovedať".