Voči čomu sa chcete právne ohradiť?

Najprv si musíte položiť otázku, čo s babkou chcete robiť? Ak ju nechcete mať doma, existuje niekoľko riešení, kam ju umiestniť - rôzne domovy dôchodcov, hospice, ústavy a pod. Naozaj sa jej chcete zbaviť?

Ak by ste ju umiestnili do nejakého ústavu, môžete požadovať od otcových súrodencov určitú náhradu nákladov, nakoľko existuje zákonná vyživovacia povinnosť detí voči rodičom. Morálnu stránku tohto problému nebudem posudzovať, lebo nepoznám vašu situáciu.

Je to veľmi ťažká situácia a ťažko sa radí. Právne sa ohradiť nemáte voči čomu. Ale ja by som na Vašom mieste zvolala "rodinnú radu", teda všetky babkine deti a prediskutovala stav. Treba sa porozprávať aj s ošetrujúcim lekárom, prípadne geriatrom, možno psychiatrom, či sa jej stav nedá nejakým spôsobom ešte stabilizovať. Sú už lieky, ktoré v niektorých prípadoch dokážu pomôcť.
Po zistení prístupu ostatných súrodencov sa dá skôr rozhodnúť, čo robiť. Ja som prežila podobný prípad s mojou mamou, ktorá má teraz 90 rokov, teda viem o čom hovorím. A myslím si, že každý prípad je jedinečný, takže rozhodnutie je ťažké.

Nad touto alternatívou sme rozmýšľali, no neviem čo s tým, keď babka nebude súhlasiť s domovom. Už som z toho zúfalá, my sa jej nechceme doslovne zbaviť. Ale jednoducho chceme, aby aj ostatní súrodenci sa podieľali na starostlivosti o ňu. Je mobilná, ale len s palicou a pri stúpnutí cukru sa jej krúti hlava. Myslím si, že celý čas sme boli voči nej najmorálnejší. A nikto zo súrodencov nevie, čo je to starať sa o človeka. Som z toho stavu zúfalá, lebo moja matka je už z toho psychicky zúfalá, vymýšľa si na ňu dlhé roky somariny a v tomto období senility sa to iba vyostruje a repce nezmysli každému, hucká nás proti nej atď.

pre beátu: rodinná rada zasadala, všetci sa od toho stránia, jedným slovom nik ju nechce. Jediný syn pristúpil k tomu, že jeho manželka jej bude chodiť pichať inzulín, no viac to nerieši situáciu v ktorej sa nachádza moja matka.

Opýtam sa ťa, ale nie v zlom - Akú pomoc alebo radu očakávaš od nás?

Lebo vidím, že vieš aké máte možnosti. Rozhodnutie je len na vás - keďže ju nikto nechce, buď ju dáte nasilu do nejakého ústavu (v závislosti od jej stavu) alebo ju budete doma trpieť naďalej. Iné možnosti mi nenapadajú.

Je to určite ťažké, ale je to ozaj len na Vás. Ja som dopadla tiež tak, že keď zasadala naša "rodinná rada", všetci boli ticho a tak musela rozhodnuť moja rodina (lebo tiež nešlo len o mňa, sama by som nezvládla situáciu vôbec). Ale moja mama, i keď je už veľmi senilná, sama videla a aj vidí, že u nás nemôže byť a s jej súhlasom je už skoro dva roky v rôznych opatrovateľských službách (cirkevnej, mestskej). Možno aj s Vašou babkou by sa v jej "svetlých" chvíľkach dalo o tom porozprávať. Inak to bude v každom prípade problém, lebo ako viem, keď nie je zbavená svojprávnosti, tak by mala sama súhlasiť s umiestnením v takýchto zariadeniach a aj v domove dôchodcov.

Mali sme taký istý prípad so svokrou. Ona bola stále naviazaná na dcéru, mala postavený dom v jej záhrade. Takže boli stále spolu. Ona bola každý deň u nej. Jedného dňa nastala taká situácia, že nemohla zostať svokra sama doma, bolo potrebné sa o ňu starať. Zišla sa rodinná rada 2 synovia a spomínaná dcéra. Nikto nechcel zostať doma z roboty. Nakoniec na našlo také riešenie, že svokra bude u každého v rodine 1 mesiac.Sice sa som s tým nesúhlasila, nakoľko viem že starý ľudia takéto presuny zle znášajú. To máš ako keď starý strom presadíš. Uhynie. A ako to nakoniec dopadlo veľmi zle. Svokra bola 1 mesiac u dcéry a už mala ísť za dva dni k synovi, ale už sa to neuskutočnilo. Zomrela. A to nie s tou chorobou ale psychycky to nevydržala.

Aj moja stará mama takto chodila od jednej dcéry k druhej. Nepáčilo sa jej to a preto si vo svojom bydlisku, vybavila domov dôchodcov. Dcéry to znášali ťažko - hanbili sa, že ich mama je v DD, napriek tomu, že má 7 detí. Nakoniec si zvykli, pretože stará mama bola v novom domoe spokojná. Bola medzi svojimi rovesníkmi a hlavne v mieste kde dlhé roky žila.

No ďakujem vám všetkým za rady. Ja dobre viem, že to je v konečnom dôsledku naše rozhodnutie, ale chcela som vedieť, či náhodou niekto nemal podobný prípad, teda bez súhlasu. Lebo viete ako to je, babku na ulicu vyhodit nemozeme a ked nik nechce, tak nechce.

Neriesila by aj vas problem opatrovatelska sluzba? Mame by sa odlahcilo, o babku by bolo postarane... Pri statnych sa poplatky stanovuju podla prijmu opatrovaneho A osob, ktore voci nemu maju vyzivovaciu povinnost, pri sukromnych dohodou a tam by bolo mozne, aby opatrovatelsku sluzbu na zmluvnom zaklade uhradzali nejakym podielom vsetci, ktori maju zo zakona povinnost ju zivit.

Je len otazkou casu a mozno to budu len tyzdne kedy u nej demencia postupi tak, ze bude potrebovat 24 hodinovu opateru.
Bud bude k vam chodit opatrovatelka, ktoru si zaplatite alebo sa vam podari babku niekde umiestnit.Domovy su preplnene , budete potrebovat znamost a peniaze.V domove , kde sa o nu postaraju jej z penzie budu strhavat cca 80%Dostane stravu, primeranu lekarsku starostlivost, hygienu.Psychicky neklud sa riesi podavanim haloperidolu na kyble :-).
Potom su sukromne sanatoria, financne narocne.
Pre vas prichadzaju do uvahy prve dve moznosti.Ked sa rozhodnete pre dennu opatrovatelku a vsetko ostatne budete zabezpecovat vy bude nevyhnutne aby vasa matka pochopila situaciu a psychicky stav babky tak, aby jej to neublizovalo. Demencia ma svoje stadia , bolo by dobre aby ste si nastudovali co vsetko vas caka s takymto clovekom.
Bud to prijmete a rozhodnete sa vytrvat az do konca alebo babku umiestnite v nejakom zariadeni.
Pocitajte s tym, ze sa to bude zhorsovat. Tento problem nemate iba vy a bude ho mat coraz viac rodin, pretoze na dostojnu starobu a dostojne dozitie bez cudzej pomoci jednoducho v tomto state nie sme pripraveni.