marek, ak sa budeš ozývať častejšie, možno prestaneš mať pocit osamelosti.
Nechci všetko naraz, po troške, krok za krokom. Nepatrím medzi ľudí, ktorí majú problém s nadväzovaním kontaktu, ale pocit osamelosti ma prepadá hocikedy. Ak sa ťa niekto opýta, prečo si tak ticho, povedz, že počúvaš. Vraj som zhovorčivá, málokto postrehne, že väčšinou len počúvam, a sem tam niečo poviem. Ľudia majú radi, keď ich niekto počúva. Čosi mám už za sebou, ale v mojom živote sa objavilo priateľov ? azda jeden ? momentálne nemám žiadneho priateľa ani priateľku - myslím tým takého, na ktorého sa môžem spoľahnúť povedať všetko..... priateľ je pre mňa niečo viac ako kamarát. Mám známych, kolegov. záleži od povahy človeka.
Nikdy som nebol v žiadnej partii, bo by som do nej ani nezapadol. Zakríknutý a hamblivý chalan ako ja, ťažko niekoho ohromí.
V prvom rade sa nepodceňuj, v druhom rade nesnaž sa nikoho ohromiť.
A to sa mi neustále potvrdzuje. Ak stretnem niekoho nového, čo je veľmi zriedkavé, neobíde ma otázka: Marek, prečo si taký tichý?
odpovedala by som, lebo som už raz taký. Rád počúvam ľudí , čo vedia niečo povedať.
"Áno problém je v mojej komunikácii. Častokrát nemám čo povedať, aj keď sa snažím. To čo je pre druhého jednoduché, je pre mňa tak komplikované. "
U teba je už ako keby blok, nerozmýšľaj nad tým čo povieš, keď sa ťa niečo niekto opýta. O čom ľudia diskutujú, dokopy o ničom, v robote - s kolegami, ako sa majú, čo nového,ako deti, fuj to je počasie, no ako ako ?
a ľudia, ktorí radi rozprávajú sa na to chytia, na svete je to podelené- jedny rozprávajú, druhí počúvajú - sem tam niečo prehodia - hádžu otázky tým čo radi rozprávajú - no ty si ten druhý - a ja tiež som taká, len sa na seba tak nepozerám ako ty .Takto sa na seba pozri takto. Ľudia nás majú radi, neskáčeme im do reči -
sme slušne vychovaní, zaujímame sa o nich -
sme pozorní .
"Ostatní sa okolo Vás smejú, hádžu do éteru rôzne historky, vtipy a vy len sedíte, usmievate sa a počúvate ako puk. Sem tam niečo kecnete ale za veľa to nestojí. Potom si kladiete otázky, prečo som taký a nenávidíte samého seba. Už mi to ide aj na mozog"
no nesedíš ako puk - POČÚVAŠ, - ostatní sa smejú ? - no čo ty sa usmievaš - asi takto ?
alebo len takto ?
. Ak dobre počúvaš /vraj ako puk/ tak vieš, že ani tie reči iných za veľa nestoja, len nie všetci to počujú - vieš prečo ? lebo sa "len" smejú, a uputávajú na seba pozornosť tým, že do éteru hádžu rôzne historky, vtipy. - Ja vtipy zo zásady počúvam, a smejem sa tým, ktorým rozumiem, niekedy sa stane, že sa smejú všetci a ja nie , keď sa ma opýtajú prečo sa nesmejem, poviem, lebo rozmýšľam, prečo sa smejete vy
. Buď optimista, problém vyriešiš, ak zmeníš uhol pohľadu - a hlavne na seba. A nenáviď sa, zbytočne si ubližuješ. Nezaslúžiš si to. Nepodceňuj sa , nemáš dôvod. Len potrebuješ troška nakopnúť, aby si sa rozbehol. Takže raz, dva, ešte raz - raz a dva - už si naštartovaný. Ozvi sa. Fuj - keby sme sa my dvaja rozprávali - toľko by sme si nepovedali - lebo by sme obaja chceli počúvať. Písať je oveľa ľahšie.