Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne. Bohužiaľ, je to už taký vek, keď sa veľmi vyskakovať nedá, aj nôžky pobolievajú, aj...
Ale čo, tešme sa zo života, kým život neumiera, tešme sa zo šťastia, kým šťastie je pre život, a tešme sa pre to obyčajné, že sme tu, že máme komu povedať Dobré ráno, stretnúť vo dverách človeka.. Prajem nielen sebe, ale aj Vám všetkým, aby sme na týchto stránkach stretávali ľudskú človečinu každý deň!
Vlasta