Dá mi niekto nádej?
Pokusim sa Vám opísať moju situaciu, budem vdačna za radu. Pred siedmimy rokmy som sa druhý krát vydala, z prvého manželstva mám syna, dostal priezvisko po druhom otcovi, myslela som si že to bude navždy, no vela klamstiev ....utokov,necitila som sa tam bezpečne. Rozhodla som sa opustiť muža. Nasla som si podnajom, prestahovala sa tam narýchlo pocas mužovej sluzobky, varovany bol že odídem. Ostalo mu auto, ja som si pozicala na kupu ojazdeneho, je to moj pracovny nastroj. Cakala som, že ked sa veci upokoja, tak sa zacnu riešiť chladnou hlavou. Muž sa ma nechcel vzdať, ale obcas ma z domu vyhadzoval. Odisla som so synom s nutnými vecami, ved do garzonky sa ani vela veci nezmesti. Muž suhlasil, že ak odidem, že par veci si u neho možem nechat. Ostal mu aj 4 izb. byt. Ked sme sa spoznali, prebiehalo dedicske konanie, potom sme ako manželia 2 roky zili v podnajme. Ked sa dedicke uzatvorilo, tak sme kupili byt. Teda on ho kupil a mna tam,, vraj zabudol uviesť, vraj formalita". Byt sa prerobil, teraz ma hodnotu min. 2 mil.suma dedictva 1,2 mil. Manžel nikdy nezarabal viac ako ja, skor to bolo vzdy narovnako. Nežiadala by som od neho ani polovicu, možno tretinu, aby som mala kde so synom kde byvat, na ine partnerske vzťahy potom co som zazila nemam chut, a nechcem sa k nikomu nastahovat. Chem byt len sama so synom. Trvalý pobyt mam stale v tom byte, ale manžel ( nakolke nie sme rozvedeny ) stihol byt darovat jeho matke. Svokra vzdy pocula len jeho verziju, prečo sme nas vzťah neustali. Nevie vlastne kto a aky je jej syn, asi preto k tomu privolila, neviem. Viem len to, že musim splacat auto, platiť podnajom a zacať sa od minusu stavat na vlastne nohy. Alebo mam aj inu možnosť?