Prakticky sa rozchádzame na názore, čo všetko je zmluvná pokuta.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích inštitútov (upravená v § 544 až § 545 Občianskom zákonníku a v § 300 až § 302 Obchodnom zákonníku). Obchodné zmluvy obsahujú väčšinou viac povinností, ktoré má jedna alebo druhá zmluvná strana splniť. Z tohto dôvodu si zmluvné strany dohadujú zmluvnú pokutu za nesplnenie len niektorej povinnosti alebo za nesplnenie niekoľkých povinností. Každé dojednanie v zmluve musí byť určité, inak je neplatné.
V leasingových podmienkach nemenovanej spoločnosti stojí okrem iného uvádza:
„Za omeškanie so splátkami a ostatnými platbami je nájomca povinný zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej čiastky vo výške 0,1% denne, ak nebolo v leasingovej zmluve dohodnuté inak.
Za každú zaslanú upomienku o neplnení zmluvných podmienok má prenajímateľ právo úhrady nákladov v čiastke 150,- Sk.
V prípade vymáhania pohľadávky treťou osobou alebo v prípade odobratia predmetu leasingu za zvlášť závažné neplnenie zmluvných podmienok má prenajímateľ právo vyúčtovať nájomcovi náklady, ktoré vynaložil prostredníctvom tretích osôb na dosiahnutie svojich oprávnených nárokov.“
Pýtam sa preto, čo z vyššie uvedených podmienok uzavretej zmluvy možno považovať za zmluvnú pokutu: len úroky z omeškania, alebo aj zaslanie upomienky a vynaložené náklady veriteľa na dosiahnutie svojich oprávnených nárokov?
Často sa stotožňuje zmluvná pokuty a úroky z omeškania; pritom nárok veriteľa na úrok z omeškania vzniká zo zákona a len v súvislosti s nezaplatením peňažnej pohľadávky, preto nie je nutné ani jeho dohodnutie (pritom zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, takže podľa niektorých právnych názorov môže dlžník v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát.)
Na druhej strane povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevzniká dlžníkovi zo zákona, preto sa vyžaduje dojednanie zmluvnej pokuty zmluvnými stranami. Dohoda o zmluvnej pokute môže byť dojednaná ako samostatný právny úkon zmluvných strán, ale môže byť i súčasťou zmluvy, z ktorej vyplýva povinnosť, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečovať (v našom prípade leasingová zmluva).
V zmysle vyššie uvedeného zastávam preto názor, že i dohodnutie poplatkov napr. za upomienky alebo nákladov za vymáhanie pohľadávky možno považovať za zmluvnú pokutu, lebo v zmysle zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dlžník na ich úhradu sa zaviazal.
Ujasnením termínu čo je vlastne zmluvná pokuta, vyriešime aj otázku daňovej uznateľnosti týchto výdavkov (nákladov po zaplatení).
Naposledy upravil Stefan2005 : 11.09.08 at 08:32