98% lymfocytov sa nenachádza v krvi, ale v lymfatických orgánoch (lymfatické uzliny, lymfatické cesty, slezina) a v kostnej dreni. Odtiaľ je do krvi stále uvoľňovaná malá časť buniek. Životnosť lymfocytov sa pohybuje v rozmedzí desiatich dní až viacerých rokov. Najprv sa vyvíjajú v kostnej dreni a v týmuse, t.zn. v primárnych orgánoch imunitného systému, a odtiaľ osídľujú sekundárne imunitné orgány ako lymfatické tkanivo a slezinu.
* T-lymfocyty: V týmuse sú tvorené takzvané T-lymfocyty, formované k tomu, aby rozoznávali medzi telu vlastnými a telu cudzími štruktúrami. Týmus (gréc. thymos=prsná žľaza) je dvojlalokový orgán, ktorý leží pod prsnou kosťou. T-lymfocyty tvoria asi 70-80% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej celulárnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíjajú na takzvané T-efektorové lymfocyty, ktoré vyvolávajú, príp. zosilňujú rôzne imunitné reakcie, alebo na T-pamäťové bunky, ktoré aj po rokoch pri opätovnom vniknutí rovnakej cudzej látky túto rozpoznajú a vedú k zosilneným imunitným reakciám.
* B-lymfocyty: B-lymfocyty zrejú v kostnej dreni a tvoria asi 15% všetkých lymfocytov v krvi. Patria k špecifickej humorálnej imunitnej obrane. Pri kontakte s cudzou látkou sa vyvíja časť B-lymfocytov na takzvané plazmatické bunky, ktoré tvoria protilátky (=imunoglobulíny, lg) proti tejto cudzej látke. Plazmatické bunky žijú asi 2-3 dni. Z ďalšej časti B-lymfocytov sa stávajú po kontakte s cudzou látkou dlho žijúce B-pamäťové bunky, ktoré ešte po rokoch, aj keď už telo nie je viac vystavené tejto cudzej látke, môžu tvoriť rovnaké protilátky.
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=4197&cID=2918&x=x